Keď spravodlivosť musí prosiť o dôveru občanov, koho a o čo budú musieť prosiť obete nespravodlivosti? Bude výsledkom reforiem iba potreba ďalších reforiem?
Európska komisia zverejnila Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície. Okrem iného sa tam uvádza, ako vníma verejnosť v jednotlivých štátoch EÚ nezávislosť súdov. Na Slovensku považuje súdy za nezávislé menej ako 30 percent ľudí, čo znamená predposledné miesto. To je dobrá správa, alebo zlá?
v skutočnosti je to dobrá správa. Stav slovenského súdnictva vrátane jeho nezávislosti je na žalostnej úrovni a je dobré, že verejnosť si to uvedomuje. Na stránke slovenského Ministerstva spravodlivosti je citovaná veta z dokumentu EÚ, ktorá znie nasledovne: „Výzvou naďalej zostáva zabezpečenie plnej dôvery občanov v súdne systémy členských štátov.” Táto veta je v našom prípade donebavolajúcou hlúposťou.
BORIS NÉMETHVychovávala Právnická fakulta UK v 80. rokoch slušných alebo neslušných právnikov? A ako je to dnes?
Slovensko určite nepotrebuje zabezpečovať dôveru občanov v súdy. Slovenské súdnictvo si ako celok dôveru nezaslúži a tak to bude ešte veľmi dlho. Isteže, je dôležité, aby verejnosť čím skôr rozoznala aspoň niekoľkých dôveryhodných sudcov a aby im naozaj dôverovala, ale zreformovať celé súdnictvo, to je beh na veľmi dlhú trať. A to ešte nie sme ani len na štarte.
Príčiny neutešeného stavu slovenského súdnictva budú vidieť rôzni odborníci v rôznych faktoch. Ani jeden z týchto faktov pritom nemusí byť tou najhlbšou príčinou. Celkom ľahko sa totiž môže stať, že najzávažnejšie problémy zostávajú pred zrakmi odborníkov skryté. Pretože niektoré veci sú zblízka takmer neviditeľné.
Jedným z ťažko viditeľných problémov slovenského súdnictva môže byť jeho personálny stav. Toto tvrdenie môže znieť prekvapujúco, pretože všetci predsa vedia o Kočnerových sudcoch, o Harabinových
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
