„je to pravda. Po jednom koncerte v kaviarni nám povedal, že sa v prvom rade cíti ako muzikant a až potom som všetko ostatné. Hovoril, že sa najlepšie cíti na koncertoch,“ hovorí Mišo Kaščák, ktorý s Milanom Lasicom spieva v projekte Bolo nás jedenásť. Nie je jediný, kto to hovorí. Potvrdil nám to aj aj džezový trubkár Juraj Bartoš z Bratislava Hot Serenaders a alebo aj Peter Lipa, podľa ktorého bol Lasica od prvej chvíle muzikant. 

„Hudba sa tiahla celý jeho životom. Slovo bolo, samozrejme, dôležitejšie, na tom stavali, ale nikdy to nebolo bez hudby,“ dodáva Peter Lipa, podľa ktorého Lasicova láska k džezu a swingovej hudbe vyplynula z toho, že ako tínedžer počúval zakázanú rozhlasovú stanicu Hlas Ameriky. Bol tom program Music USA, cez ktorý sa zoznámil s pesničkami od od Louisa Armstronga, Elly Fitzgeraldovej alebo Franka Sinatru. Po rokoch sa k svojim začiatkom vrátil v texte na albume Lipa spieva Lasicu: Možno sa pamätáš, že keď sme začínali, džez bol dospelejší ako my/Možno sa pamätáš, keď spievala na nám Ella a aká energia išla z nej. Frankie Boy, Louis, bolo ich skrátka veľa/ čo spievali na Music USA. 

Divadlo bolo pre neho možno prácou a hudba viac koníčkom, pri ktorom si vedel odpočinúť. No keby šlo len o hoby, tak sa o ňom ako spevákovi a textárovi nebavíme. Bez Milana Lasicu by bola slovenská popmusic o dosť chudobnejšia. 

bolo nás jedenásť

Zo začiatku svoju lásku k hudbe prejavoval aj tým, že spolu s Julom Satinským volali do svojich šou slovenské bítové a džezové kapely. Ich televízny program Bumerang bol legendárny aj v tom, že okrem nesmrteľných skečov tam vystupovali Prúdy alebo The Meditaning Four Joža Barinu. Bol to vôbec prvýkrát, čo sa bítové skupiny dostali do televízie.