Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

L

Máme to pod kontrolou?

.marína Gálisová .témy

Je bežné, že ľudia na otázku „Ako sa máš?“ odpovedajú zoznamom svojich trápení, a ak ich tlačí čas, aspoň mrzutou grimasou: „Tak všelijako.“ V poslednom období je to ešte viditeľnejšie. Nervozita v spoločnosti rastie.

aj sociológ Ivan Chorvát mi prisvedčil, že to vníma rovnako. „Ľudia sú napätí, trochu to pripomína posledné roky komunizmu,“ povedal. To je pravda: je citeľná frustrácia, presvedčenie, že niet komu veriť a niet sa kam pohnúť, najmä nie dopredu.

Stáva sa, že človeku sa sníva niečo veľmi nepríjemné, ale nedokáže sa z toho prebudiť. V realite je dnes Slovensko na tom podobne. Denne dostávame pretlak informácií o negatívnych javoch – či nanajvýš o počte pozitívnych testov. Nesieme dvojnásobné bremeno. Prvú jeho časť tvorí pandémia, čo siaha na duševnú rovnováhu – a niektorým i na duševné zdravie.

Ohrozenie a to, čo sa musí vykonať proti nemu, vytvorili dvojsečný nôž ťažkostí. Starí ľudia ťažko znášali počas lockdownov odlúčenie od detí a vnúčat, až sa mnohí búrili, že život – prežívanie – v osamelosti im za to nestojí. A boli i takí, ktorí riskovali nakazenie, aby prelomili samotu. Mladí tvrdili niečo podobné a aj oni preto, aby ten život „stál za to“, občas riskovali. Ale nie všetci. Niektorí z nich sa zase až prehnane uzavreli do svojej lockdownovej ulity, ktorá zintenzívnila ich úzkostné stavy, ku ktorým mali sklony už predtým.

„Informácie si protirečia, je ťažké filtrovať podľa dôležitosti a občas sa už nedá rozoznať ani len ich pravdivosť.“

Stredná generácia bola na pohľad najodolnejšia, napokon, je navyknutá zniesť a zvládnuť. Lenže pandémia aj na ňu doľahla so silou, akú si predtým nik nedokázal predstaviť. Títo

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite