A tak tu máme opäť lockdown. Dva sme si už vyskúšali a pri miere zaočkovanosti, akú u nás máme, to asi nebude ani posledný. Ako ho zvládneme, záleží len na nás. Čo robia v tomto období naši redaktori, to sa dočítate v téme.
Niekomu sa slovenský lockdown zdá tvrdý a ostrý, inému mäkký a tupý, ale v jednom sa zhodneme skoro všetci – po večeroch sme výrazne viac doma a prekáža nám to. Keby to bolo len na pár dní, vydržíme. Ale čo ak budú z dní týždne a z týždňov mesiace?
ak rozmýšľame o problémoch spôsobených lockdownom, v prvom rade nám zrejme napadnú zatvorené prevádzky a s tým súvisiace ekonomické problémy. Hneď vzápätí si uvedomíme chýbajúcu kultúru a šport, a potom sa začneme obávať hrozby zatvorenia škôl či hraníc. A vždy si pritom všetkom spomenieme aj na zatvorenie nás samotných v našich domovoch, hoci toto zo začiatku nepociťujeme až tak dramaticky. Môj dom, môj hrad – kde je tam priestor na drámu?
Lenže, ako všetci dobre vieme, drámy sa za zatvorenými dverami našich domovov odohrávajú a je ich viac než dosť. Nemusíme mať pritom na mysli len domáce násilie. Drámou vie byť samota alebo nefunkčná rodina, a často aj rodina k nefunkčnosti ešte len smerujúca. Výstižným príkladom sú bežné Vianoce. Sviatky pokoja a radosti vedia byť aj mimo pandémie prežívané v smútku a osamelosti, ktoré sú o to intenzívnejšie, čím viac umelohmotnej radosti sa na nás valí z televízorov a výkladov.
Na rozdiel od krátkych Vianoc sa však dlhé lockdownové večery trávené v rodinnom kruhu môžu stať zdrojom rastúceho nepokoja aj v bezproblémových rodinách. S pribúdajúcim časom sa začíname cítiť nesvoji. A to je svojím spôsobom veľmi zaujímavé.
Pojem „doma” vyjadruje priestor, a najmä prostredie, kde sa cítime chránení, prijatí a kde sme sami sebou. Byť po večeroch doma – a to s tými, ktorí sú nám najbližší – by preto nemalo byť vnímané ako problém, ale ako šanca intenzívne si vychutnať to najlepšie, čo máme. A už vôbec by to nemal byť problém v lockdowne, v rámci ktorého sa normálne chodí do práce a počas ktorého boli aj školy prvý týždeň otvorené. Zatiaľ to nebol režim, pri ktorom by mala v domácnostiach vznikať ponorková nemoc.
Tak prečo mnohým z nás začína večerný pobyt doma prekážať? A ešte príbuzná otázka – ako to, že deti, ktoré teraz zasa nepôjdu do školy, z toho môžu mať vážne psychické problémy? Nie je aj pre deti domov prístavom, kde sa cítia najlepšie, takže tých pár týždňov budú vlastne šťastné?
PRAETORIANPHOTO/GETTY IMAGESMladí ľudia sú vo veku, keď si hľadajú partnerov či kamarátov. Izolácia v tomto prípade môže narobiť veľa škôd.Tieto otázky nesmerujú do verejnej sféry, v ktorej pandémia určite mnohé odhalila. Áno, vidíme nepripravenosť celej politickej elity konať odvážne a zodpovedne. Áno, vidíme neschopnosť veľkej časti verejnosti rozlišovať fakty a podružné výnimky. Ale nútené večery doma odhaľujú niečo o nás samotných. Čo to
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
