prvé ponaučenie z pôsobenia Maroša Žilinku vo funkcii generálneho prokurátora je takéto: ak chcete zmeniť generálnu prokuratúru na štátne zastupiteľstvo, nevoľte na sedem rokov nového generálneho prokurátora. Druhé ponaučenie je takéto: do nijakej funkcie nikdy nevoľte osobu, ktorá vo svojom životopise uvádza medzi obľúbenou literatúrou knihy o Adolfovi Hitlerovi, Josifovi Stalinovi a Pablovi Escobarovi. Tretie poučenie je nasledovné: aj človek s okuliarmi môže byť úplný mamľas. Tisícpäťsto ďalších ponaučení z priestorových dôvodov neuvádzame.

Od prvej chvíle, od momentu zvolenia, bolo evidentné, že Žilinka bude z hľadiska koalície piatym kolesom (a nemyslí sa tým rezerva) a z hľadiska opozície piatou kolónou. Čo nebolo úplne zjavné, bola jeho pozoruhodná nešikovnosť. Ak človek mieni komunikovať orwellovským štýlom, čiže hovoriť nejako a konať presne opačne, zdá sa rozumné neroztrúbiť to o sebe hneď pri prvej príležitosti. A čo urobil Žilinka? Len v skratke, aj tak to všetci poznáme: Volebné vyhlásenia o vyšetrení Kaliňákovho medzinárodného zločinu (únos Vietnamca) veľmi rýchlo naplnil neobnovením tohto vyšetrovania. Vznešené vyjadrenia o transparentnosti prokuratúry ilustroval trápnym útekom pred novinármi. Rozhorčené vyjadrenia o svojej nezávislosti od akýchkoľvek politikov (napríklad od poslanca Pčolinského, bez ktorého by sa generálnym prokurátorom nestal) demonštroval svojvoľným zastavením vyšetrovania Pčolinského brata. Žilinka za prekvapujúco krátky čas všetkých naučil, že ak niečo povie, pravdou je presný opak.

Počas minulého týždňa sme sa však o Žilinkovi dozvedeli nové informácie, ktoré stavajú jeho pôsobenie do celkom iného svetla. Piata kolóna zostáva, ale konflikt sa