Slovensko si pred pár rokmi v referende odhlasovalo, že bude členom EÚ a vstúpilo do NATO. Vplyvom ruskej propagandy, benevolencie sociálnych sietí a laxnosti viacerých politikov to vyzerá, že naša krajina môže mať v blízkej budúcnosti veľký problém.
Čo sme to práve sledovali na Slovensku – úplnú stratu morálneho kompasu alebo len stratu súdnosti? Ak to druhé, prečo stratilo rozum naraz toľko veľmi odlišných ľudí – a pritom všetci v podstate rovnakým spôsobom?
ešte kým odpovieme na otázku z perexu, na úvod je v súvislosti s táborom odporcov obrannej zmluvy s USA užitočné pomenovať toto: Vždy, úplne vždy od roku 1989 sú slovenské protesty proti Západu (najskôr tie proti Česku, potom tie proti NATO a dnes tie proti Amerike) spojené s hrubosťou jazyka a často aj činov. Bolo to tak aj teraz, a vôbec nie len u fašistov. Lebo aktuálne slová ľudí Smero-hlasu o vlastizrade, okupácii či amerických bábkach, a ich účasť na verejnej hecovačke proti prezidentke a koaličným politikom, sú hrubosťou. A tiež strašnou nekultúrnosťou, ktorá sama osebe pritakáva fyzickému násiliu.
Tento dlhodobo pozorovateľný jav je mimoriadne zaujímavý. Ak sú totiž slovenskí priaznivci Západu (aj vtedajší prívrženci Československa, aj neskorší zástancovia spojenectva s USA), až na výnimky zástancami pokojných riešení a nenásilia a ak sú priaznivci príklonu k Rusku až na výnimky už desaťročia tolerantní k hrubosti, musí to niečo hovoriť o celom tomto spore.
A teraz k otázke z perexu: stratili tí ľudia mravy alebo
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
