Znamená vznesenie obvinení proti bývalému premiérovi a bývalému ministrovi vnútra historický prelom v presadzovaní vlády zákona, alebo len ďalšie odhaľovanie marazmu, ktorý sa hromadil desaťročia? V každom prípade spejeme k rozhodnutiam životne dôležitým pre budúcnosť našej slobody a svojprávnosti.
Táto koalícia mala trikrát smolu: v osobe prvého premiéra, v nevídanej pandémii a po dvoch rokoch ešte aj v Putinovej vojne so skokovým rastom cien energií. Napriek tomu môže doráňaná koalícia dosiahnuť životný úspech.
slovensko nemá so spravodlivosťou historicky takmer žiadnu skúsenosť. Keďže tu vždy prevažovalo skôr umenie prežiť ako túžba po dobre fungujúcej spravodlivosti, jej vynucovanie sa vždy dialo ak vôbec, tak nanajvýš jednotlivo. A to na formovanie pamäti národa nestačilo.
Za pomery vo vojnovom slovenskom štáte a deportácie našich židovských a rómskych spoluobčanov pykal Tiso a zopár jeho spolupútnikov, ale mnoho agresívnych ľudákov, gardistov aj arizátorov ušlo akejkoľvek zodpovednosti.
Za zločiny komunizmu bol odsúdený generál Lorenz, ale len v Prahe a po rozdelení spoločného štátu už na Slovensku trestu unikol. Aj lustračný zákon, ktorý aspoň symbolicky vyraďoval najvyšších komunistov a eštebákov z rozhodujúcich pozícií, bol mečiarovskou garnitúrou ignorovaný. A tak tu v pohode a komforte svojej exkluzívnej vily dožil ešte aj Vasiľ Biľak.
Keď mečiarizmus v roku 1998 prehral, reálne problémy mal len šéf zneužitej tajnej služby Ivan Lexa, no aj ten napokon vyviazol bez vážnejšieho trestu. O únose, o vražde Róberta Remiáša, o rozkradnutí bánk aj privatizovaných podnikov a vlastne celého štátu sa už síce veľa hovorilo, no bez reálneho vyvodenia zodpovednosti.
Keď sa neskôr prevalila kauza Gorila, ktorá sa už netýkala mečiarizmu, ale reformnej vlády, Slovensko sa znovu zmohlo len na pomýlené protesty, nie na presadenie silnej a spravodlivej odpovede.
Bolo preto vlastne pochopiteľné, že ani tri vlády Smeru nemali žiadne zábrany pri pokračovaní v takom spravovaní štátu, v ktorom sa so spravodlivosťou vôbec neráta. Nebola na to vytvorená dostatočná stopa v pamäti národa. Ak sa z dnešného pohľadu zdá, že stretnutia bývalého vedenia štátu a rôznych oligarchov a šíbrov po úradoch vlády, hoteloch a chatách boli krajne neopatrné, tak z pohľadu vtedajšej reality – a vlastne aj z pohľadu celej historickej skúsenosti Slovenska – to tak nebolo. Až na zopár jednotlivých výnimiek tu predsa rozhodujúcim ľuďom nikdy nehrozila skutočná spravodlivosť, prečo by bol teda práve Smer opatrný?
Kým prejdeme k posudzovaniu neopatrnosti Smeru, pristavme sa na chvíľu pri jednej poľahčujúcej
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
