je až neuveriteľné, ako ľahko sa časť konzervatívnych médií a osobností zmierilo s faktom, že podpora rodín je finačne nekrytá a že prešla do druhého čítania len vďaka fašistom. Opakuje sa to tak často, že namieste je zovšeobecnenie – pre časť slovenských katolíkov nie je dôležité, s kým dosiahnu svoje ciele. Iróniou osudu je, že väčšinou im zbratanie sa s falošným spojencom ublíži, a ani ciele nezostanú naplnené. Mečiar zdiskreditoval kardinála Korca, Kuffa poškodil Vladimíra Palka, Procházka urobil takmer z celého konzervatívneho prostredia vlastnú handru, a podpora Šefčoviča ublížila povesti samotného vedenia katolíckej cirkvi. Napriek tomu prichádza ďalší pokus.
Igor Matovič sa už totiž rozhodol. Pred minulými voľbami uchopil tému korupcie, a vyhral, no aj on už vie, že na ďalšie voľby to nebude stačiť. Pád OĽaNO z dvadsaťpäť percent na menej ako desať a úplný prepad dôveryhodnosti samotného jeho predsedu vyzerá nezvratný. A tak Igor Matovič urobil otočku, ktorá sa zdá šialená – za nepriateľov si zvolil liberálov, progresívcov a prezidentku a za spojencov si vybral fašistov. Ale nie je to šialené. Ide o chladné a logické pokračovanie konania, v ktorom nie je dôležitý obsah, korektnosť k partnerom, ani základný civilizačný rámec, ale výlučne percentá.
komunisti a neonacisti
Obsah a korektnosť by u Matoviča hľadal či očakával len málokto, ale dobrovoľné opustenie civilizovanej spoločnosti a otvorená spolupráca s fašistickými barbarmi predsa len mnohých prekvapila. Je to však voči Matovičovi spravodlivé? Je na Slovensku jediný, kto niečo také
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.