bojový pokrik „hurá” je vo svojej podstate paradoxný, pretože máločo má kratšiu životnosť ako útočiaca pechota. V predvolebnej kampani je oveľa prirodzenejší, aj keď tam sa používa len potichu a skryto – ako vyjadrenie čírej radosti z faktu, že voliči už podľahnú prakticky akejkoľvej lži, ak je zabalená do vhodného obalu. Dnes je napríklad možné urobiť hlavnou témou volieb boj za rodinu, pričom proti rodine nebojuje vôbec nikto. Z hľadiska vojenskej stratégie je to priam geniálne. Ak nemáte nijakého nepriateľa, vaša udatnosť môže vyniknúť v maximálnej možnej miere. Záleží len od vašej fantázie, schopnosti klamať – a množstva peňazí na kampaň.
slovo o pluku Igorovom
Na rodinný balíček Igora Matoviča a Martina Beluského sa môžeme pozerať rôznymi pohľadmi. Niekto ho môže chápať ako správu o finančnej gramotnosti ministra financií, iný ako prípadovú štúdiu z oblasti prinajmenšom psychológie, možný je aj čisto kultúrny výklad (inovatívne využitie štátnych peňazí ako netradičného materiálu v insitnom umení), ale aj výklad výsostne politologický (ukážka prenikavej intuície znalca ľudových nálad).
Posledná z vymenovaných možností však pôsobí vo svetle výsledkov nedávneho prieskumu nedôveryhodnosti politikov trochu nedôveryhodne. Politik, ktorého po jeho dvojročnom festivale populistickej kreativity označí takmer deväťdesiat percent voličov za nedôveryhodného, asi nebude úplne spoľahlivým znalcom ľudových nálad. Napriek tomu však prorodinné zrno zrejme dopadne na úrodnú pôdu. Lebo taká je tu
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.