johann Mendel sa narodil v rodine maloroľníka v dnešných Hynčiciach, vo vtedajšom nemeckojazyčnom Sliezsku. Ako dieťa pracoval v záhrade a venoval sa tiež včelárstvu. Už miestny farár si všimol chlapcovu inteligenciu a odporučil rodičom, aby ho poslali na štúdiá. Tí si radu vzali k srdcu a už v 11 rokoch odišiel mladý Johann na gymnázium v Opave. Dvakrát sa musel vrátiť domov pre opakujúce sa hlboké depresie. Na gymnáziu zaujal svojimi schopnosťami v matematike a fyzike. Po skončení gymnázia nastúpil na Filozofickú fakultu univerzity v Olomouci, kde študoval práve fyziku a spolu s ňou aj filozofiu. Keďže jeho rodina si nemohla dovoliť podporovať ho finančne počas štúdií, zarábal si doučovaním fyziky a matematiky. Jeho sestra Terézia mu poskytla aj svoje veno. Johann zas neskôr podporoval jej synov počas ich štúdia. Dvaja z nich sa vďaka tomu stali lekármi.

Keďže bol Johann jediným synom, očakávalo sa od neho, že po otcovi prevezme hospodárenie na rodinnej farme, ktorú Mendelovci vlastnili vyše 130 rokov. Namiesto toho sa však rozhodol stať mníchom augustiniánskeho Rádu sv. Tomáša, sídliaceho v Starobrněnskom kláštore v Starom Brne. Tu prijal rehoľné meno Gregor. Počas tejto doby pôsobil ako suplent na strednej škole v Znojme, snažiac sa doplniť si vzdelanie, aby mohol byť plnohodnotným stredoškolským profesorom. Nepodarilo sa mu však zložiť poslednú z troch častí skúšky a vtedajší opát Cyril František Napp sa rozhodol poslať ho do Viedne, aby si doplnil vzdelanie. Vo Viedni sa sústredil na matematiku a fyziku, jedným z jeho profesorov bol aj rakúsky fyzik Christian Doppler, po ktorom je pomenovaný Dopplerov jav.

UNIVERSAL HISTORY ARCHIVE/GETTY IMAGESHrach siaty z atlasu rastlín z 19. storočia. Mendel sa v rokoch 1856 – 1863 venoval kríženiu hrachu a sledovaniu potomstva. Na základe svojich pokusov formuloval pravidlá, ktoré poznáme ako Mendelove zákony dedičnosti.

V roku 1853 sa Mendel vrátil do Brna a jeho predstavení si uvedomili, že nie je typickým duchovným. Preto ho odporučili ako učiteľa na brniansku reálku, kde učil až do svojho menovania opátom v roku 1867. Práve roky medzi návratom z Viedne a menovaním opátom boli pre Mendela najplodnejšími z hľadiska jeho výskumu, keďže opát Napp v roku 1854 súhlasil s tým, že Mendelovi umožní realizovať jeho pokusy s krížením rastlín v záhradách opátstva.

Mendel začal s krížením hrachu a okrem farby kvetov, ktorá je najznámejšou časťou jeho experimentov, sledoval aj iné znaky krížených rastlín. Aby zabránil samovoľnému opeľovaniu, balil jednotlivé kvety, alebo delil rastliny podľa ich vlastností do rôznych častí záhrad, aby mohol výsledky považovať za