Čoraz viac počúvame, ako všetko skončí v plameňoch, ale skutočnosť je prízemnejšia. Budúcnosť nebude bezproblémová, no kým máme slobodu, budeme prosperovať.
Nevieme. Žijeme v dobe tak komplexnej a tak rýchlo sa meniacej, že budúcnosť sa nedá predvídať. Môžeme len extrapolovať z minula do budúcna. Racionálne. Ale je to iba racionalita Russellovej morky.
a tá je takáto. Sedliak kŕmi morku každé ráno po celý rok. Blížia sa Vianoce; morka zo skúsenosti usudzuje, že na druhý deň ráno dostane krm ako doteraz. Namiesto toho skončí na pekáči.
Americký futurológ Ray Kurzweil extrapoloval vývoj vedy a techniky za posledné desaťročia a dospel k záveru, že v polovici 21. storočia čaká ľudstvo technologická singularita: bod, v ktorom dôjde k explózii umelej inteligencie a za ním k takým zmenám civilizácie, ktoré už nebudú kontrolovateľné ľuďmi.
Zástancov takéhoto scenára označujeme ako singularitári. Singularita bude fázovým prechodom spoločnosti. Odhadujem, že technologická singularita bude paralelná s civilizačnou singularitou, časovým bodom, v ktorom rýchlosť zmien, a tým aj nekontrolovateľnosť, budú konvergovať k nekonečnu.
Fázovými prechodmi nazývame náhle prudké zmeny. Ľahko ich môžeme sledovať pri ohrievaní vody. Pri 0 °C sa ľad zmení na kvapalinu a pri 100 °C sa kvapalná voda premení na paru. Všimnite si, ako sa v hrnci s vodou blízko varu začínajú tvoriť početné malé bublinky a sem-tam aj väčšie, aby sa nakoniec premenili na jedinú veľkú bublinu pary. Keď sa stav látky blíži k bodu fázového prechodu, dochádza k rýchlym osciláciám zmien na všetkých škálach veľkosti: od početných malých až po ojedinelé veľké.
Takýmto osciláciám sme dnes svedkami v ľudskej spoločnosti. Veľkou a nečakanou osciláciou bola nedávno pandémia covidu-19 a inou ruské prepadnutie Ukrajiny počiatkom roku 2022. Osciluje aj ľudská populácia: k malým a početným osciláciám dochádza v masách; za prejav veľkých oscilácií môžeme považovať výskyt výnimočných osobností. Pozitívnych v kultúre a negatívnych v politike (Hitlerov a Stalinov začína pribúdať). O dve z tých pozitívnych osobností sme nedávno prišli: Na Vianoce 26. decembra 2021 zomrel americký evolučný biológ Edward O. Wilson a 26. júla 2022 britský ekológ James E. Lovelock. Obidvaja si zasluhovali Nobelove ceny za to, čo urobili – ibaže vedné oblasti, v ktorých pracovali, nemohol Alfred Nobel predvídať, keď svoju cenu v roku 1896 zakladal.
Edward Osborne Wilson (nar. 1929) sa preslávil svojím výskumom hmyzu. Dospel k presvedčeniu, že poznatky získané z pozorovania správania sa hmyzu sa dajú zovšeobecniť a aplikovať aj na ľudskú
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
