aprílové bábätko narodené v roku 1926 malo šľachtický pôvod, ale o tom, že zasadne na trón, vedeli ešte iba sudičky (keby existovali a keby naozaj chodievali stáť ku kolískam princezien). Dievčatko dostalo meno Elizabeth Alexandra Mary, no od malička ho volali Lilibet.

Nebola priamou následníčkou, len treťou v poradí na trón, lebo jej otec, vojvoda z Yorku, bol druhý syn svojich rodičov. No mala o to bezstarostnejšie rané detstvo. A svoje okolie si tak či tak veselo obkrútila okolo prsta. Sám Winston Churchill, keď ju ako dvojročné dieťa videl na rodinnom zámku Windsorovcov v škótskom Balmorale, poznamenal, že je to „a character“ – dnes by sa povedalo „riadny týpek“. A že z nej vyžaruje autorita. Z batoľaťa? Usmiali by sme sa, ale sir Winston sa viackrát v dejinách ukázal ako dobrý odhadca budúcnosti. Aj pri malej Lilibet.

V rukávoch tej budúcnosti bolo rozhodne ešte pár prekvapení. Prvé: V roku 1936 strýko vtedy desaťročnej princeznej, už ako kráľ Edward VIII., spôsobil ústavnú krízu: požiadal totiž o ruku Wallis Simpsonovú, rozvedenú Američanku. Bol to problém, lebo monarcha Spojeného kráľovstva je zároveň hlavou anglikánskej cirkvi, a tá v tom čase neuznávala rozvod a nové manželstvo. Edward VIII. sa však milenky odmietol vzdať, abdikoval, a koruna pripadla jeho mladšiemu bratovi – otcovi malej Lilibet.

HULTON-DEUTSCH COLLECTION/CORBIS/GETTY IMAGES1. máj 1926: Vojvodkyňa z Yorku Alžbeta so svojou novonarodenou dcérou, neskoršou kráľovnou Alžbetou II.

A tak sa z nej stala budúca kráľovná.  Aj to ešte s podmienkou – vtedy sa následníctvo posúvalo prednostne po mužskej línii, takže keby sa jej bol narodil brat, dostal by korunu on. Mala však len mladšiu sestru Margaret.

od Detskej hodinky k vojenskej mechaničke

V roku 1939 sa Veľká Británia zapojila do druhej svetovej vojny. Zrodili sa úvahy, či malé princezné, Elizabeth a Margaret, netreba radšej evakuovať do Kanady, ale zasiahla ich matka: „Deti bezo mňa neodídu. Ja neodídem bez kráľa. A kráľ nikdy neodíde,“