Ľudia majú strach. Sú sklamaní. Sú nahnevaní. Chcú zmenu, ktorá neprichádza alebo istotu, ktorú sa nedarí uchrániť. Po roku 1989 sme začali znova objavovať demokraciu. Dnes sa zdá, že sme z nej rozčarovaní. Čo sa s nami stalo?
Dlho sa zdalo, že predsedovia Smeru a OĽaNO sú protiklady – v postoji ku korupcii, k spravodlivosti, v pohľade na minulosť aj budúcnosť Slovenska. Ale oni sú iba odlišným prejavom prekvapivo rovnakej podstaty.
výkon súčasnej vládnej koalície privádza mnohých rozumných voličov do zúfalstva. Nech volia ako volia, väčšina ich spoluobčanov napokon zvolí Mečiara alebo Fica, prípadne Matoviča. Posledne menovaný pritom vyvoláva obzvlášť silné znepokojenie, pretože zatiaľ čo Fica vnímame ako akýsi sofistikovanejší klon Mečiara, Matovič mal byť ich protikladom. Prečo je to na Slovensku tak, že zlosyn aj jeho protivník sú nakoniec rovnako nebezpeční?
Táto otázka má ešte hlbšie korene, ktoré sa týkajú samotnej podstaty demokracie. Prečo je to tak, že demokratické voľby až príliš často vynesú do premiérskych kresiel evidentne nehodných kandidátov? Nehodných z hľadiska demokracie – pretože svojím pôsobením títo ľudia demokraciu rozkladajú, a to hneď dvoma spôsobmi. Po prvé ju svojím spôsobom výkonu moci postupne (systematicky a neustále) obmedzujú a znefunkčňujú a po druhé k nej vyvolávajú vo voličoch čoraz väčšiu podvedomú (neraz aj vedomú) nechuť, dešpekt až
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
