minister financií nebol odvolaný, lebo traja poslanci z kotlebovskej kandidátky neboli za. V zdravej spoločnosti to znamená jediné – táto podoba vlády existuje len preto, lebo ju podporujú ľudia, ktorým sa nehnusí pomáhať fašistickým ideám získať moc. A to je dôvod na najvyššiu pohotovosť demokratov. Čo to ale znamená na Slovensku? Úplne niečo iné – buď nič, lebo vraj nemáme dôkazy o dohode s fašistami, alebo dokonca celkom užitočnú vec, lebo títo kotlebovskí poslanci vôbec nie sú fašisti a v skutočnosti dnes pomáhajú – s prepáčením – konzervativizmu à la Matovič a Kollár, a tým odďaľujú nástup diabolského progresivizmu.

Cesta, po ktorej zostúpili mnohí slovenskí konzervatívci až sem, je cestou primitivizmu. Ale je tiež ohrozením tej slobody, ktorú tu pôvodní konzervatívci pomáhali spolu s liberálmi – aj za cenu ťažkých obetí – desaťročia budovať. Títo pritakávači tarabovskej karikatúry politiky dnes pomáhajú skaziť celý slovenský ponovembrový príbeh.

čo odmietame z fašizmu?

Aký vzťah majú ľudia na Slovensku k fašizmu? Niektorí vyložene pozitívny – vojnový Slovenský štát považujú za zlaté obdobie národných dejín a v parlamentných voľbách volia stranu, ktorej funkcionári a členovia sa netaja sympatiami k predstaviteľom tohto štátu a aj nacistického Nemecka. Vzťah iných občanov Slovenskej republiky k nacizmu a fašizmu je celkom jasne negatívny. Ale čo si títo občania predstavujú pod nacizmom a fašizmom – to už je trochu iná vec.

Časť slovenských nepriateľov fašizmu dnes napríklad považuje súčasný režim na Ukrajine za nacistický a drží palce Putinovi v jeho snahách o „denacifikáciu“. Iná časť považuje za fašistický práve režim v Rusku a v Putinovom správaní vidí zjavné paralely so správaním Hitlera. Nájdu sa aj takí, ktorí za nacistický štát považujú Európsku úniu alebo Spojené štáty americké, prípadne Izrael. A potom je tu ešte Ivan Gašparovič, ktorý nikdy netušil, čo národný socializmus znamená, a tak sa pokojne prezentoval heslom „myslím národne, cítim sociálne“. Mimochodom, Gašparovič už pred desiatimi rokmi pôsobil ako človek ďaleko za – nie príliš vysokým – zenitom, ale pre niektorých ľudí je dodnes autoritou. Napríklad generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý počas tohto týždňa strávil nejaký čas práve s Gašparovičom, oznámil celému svetu, že už dávno nemal také obohacujúce stretnutie.

Ak hovoríme o obohacovaní, treba priznať, že nikto neobohacuje verejnú diskusiu o našom vzťahu k fašizmu tak ako minister financií Matovič. Viacerí novinári sú podľa neho zaujatí liberáli či progresívci fašistického typu a presne takých novinárov vraj mal aj Hitler. A títo novinári, ktorí „majú vzorce a majú presne napísané, ako majú manipulovať s verejnou mienkou“, urobili z Matoviča podľa jeho vlastných slov Žida 21. storočia. 

JAROSLAV NOVÁK/TASR13. september 2022 Bratislava: Predseda NR SR Boris Kollár, predseda vlády Eduard Heger a minister financií Igor Matovič počas debaty v parlamente. Bez Sulíkových poslancov sa budú zákony schvaľovať ťažko.

Napriek tomu sa však Matovič dokázal zaprieť a spojil sa s Kotlebovými poslancami, aby prelomil veto prezidentky pri svojom miliardovom balíčku. Keď to videli odídenci od Kotlebu, rozhodli sa neskôr nehlasovať za vyslovenie nedôvery Matovičovi. Len tak, bez akejkoľvek dohody a protislužby. Odkiaľ to vieme? Heger to povedal Šeligovi a Šeliga to povedal