O rodine možno hovoriť aj tárať. Možno ju chrániť ako cieľ sám osebe. Alebo z nej urobiť nástroj, heslo v boji o moc či mediálne „zviditeľnenie“. Nemala byť rodina pôvodne chráneným priestorom záväzkov lásky, úcty a odpustenia? Záleží nám ešte na tom?
Počúvame, že rodina potrebuje ochranu. Pred čím ju treba chrániť? Rodina je založená na láske, je teda ohrozená láska? Ide našim ochrancom rodiny o ochranu lásky? A prečo potom pôsobia skôr neláskavým dojmom?
monogamia nie je čisto ľudský vynález. Medzi zvieratá uzatvárajúce celoživotné alebo aspoň veľa rokov trvajúce partnerstvá patria napríklad vlky a aj niektoré druhy líšok, opíc, netopierov, supov či pavúkov. Inými slovami, monogamia vôbec nie je vynález, je to prirodzenosť niektorých druhov, medzi inými aj naša.
Táto prirodzenosť je pre nás ľudí veľmi užitočná. Vzhľadom na veľkosť našich mozgov sa totiž musíme narodiť pomerne málo vyvinutí – ak by sme čakali dlhšie, už by nás s tými veľkými hlavami naše mamy nedokázali priviesť na svet. To ale znamená, že sa rodíme bezbranní a roky sa potom musí o nás niekto starať. A mama s otcom sa väčšinou dokážu postarať lepšie ako mama sama. Párové spolužitie je teda pre nás evolučnou výhodou, a to bez ohľadu na to, či evolúcia je alebo nie je dielom božím. Spoločná starostlivosť rodičov o potomstvo znamená väčšiu šancu detí dožiť sa dospelého veku, nájsť lásku a mať potomstvo. Ale má to jeden
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
