toto vydanie .týždňa je prvé z pripravovanej série, v ktorej budeme približne raz za mesiac hovoriť o podivuhodnom fungovaní základných stavebných častíc vesmíru. Postupne preberieme kľúčové objavy svetových vedcov, ktorí po tisícročiach hľadania zrazu prelomovo posunuli naše poznanie toho, z čoho je viditeľný svet v skutočnosti tvorený a ako sa jeho elementárne súčiastky správajú. Krásne na tom je, že poznanie mikrosveta nie je uzatvorené, naopak, otvára nové a nové otázky, na ktoré nachádzame veľmi prekvapujúce odpovede. 

Ešte v 80-tych rokoch minulého storočia nás na strednej škole učili, že atóm je zložený z jadra tvoreného ohraničenými protónmi a neutrónmi, okolo ktorých obiehajú ohraničené elektróny. Znázorňoval to vždy obrázok väčších guličiek protónov a neutrónov v jadre a menšej guličky krúžiaceho elektrónu. A pritom protón a neutrón nie sú celkom ohraničené guličky v strede – a čo teda sú a kde? A ani elektrón celkom neobieha okolo jadra, a pritom okolo neho existuje – a ako inak potom existuje? Geniálni fyzici, ktorí tieto otázky pred viac ako sto rokmi kládli a potom prinášali prekvapivé odpovede, paradoxne nestačili na to, aby sa koncom 80-tych rokov u nás človek z učebníc dozvedel aspoň približne to, čo tvrdili. Sám som to lepšie pochopil až oveľa neskôr, a to najmä vďaka dvom fyzikom – Martinovi Mojžišovi a Vladovi Černému. A títo dvaja ľudia ma cez diskusie .pod lampou voviedli do takého čarovného sveta, že odvtedy som ho už nedokázal opustiť. Práve tento svet budeme v .týždni postupne predstavovať.

BORIS NÉMETH

Len na ochutnávku – viete, že ak by elektrón obiehal okolo jadra, tak by rýchlo skončil v ňom? Viete, že keď nejakú časticu strieľame raz cez jeden a inokedy cez druhý otvor dvojmriežky, správa sa tak, akoby prechádzala oboma naraz? A že sa tak správať prestane len vtedy, ak ju pri prechode otvormi pozorne sledujeme? Viete, že elementárna častica vie prekročiť prekážku, ktorá je neprekročiteľná? A že to robí tak často, že to my ľudia všelijako využívame? Viete, že svetlo je priťahované napríklad k Zemi rovnako, ako Newtonovo jablko? A že presnejšie je pritom povedať, že nie je ani tak priťahované, ako že len nasleduje zakrivený priestor? A viete, že dve častice vedia spolu komunikovať, hoci aj cez celý vesmír, teda na vzdialenosť miliárd svetelných rokov okamžite, hoci nič by nemalo komunikovať rýchlejšie než rýchlosťou svetla? Napokon – viete, že viacerí z tých geniálnych fyzikov zo začiatku minulého storočia explicitne tvrdili, že všetky častiče nie sú v skutočnosti tvorené nejakou pevnou substanciou, ale skôr energiou, vibráciou či dokonca ideou? Takto podivný – a takto krásny – je mikrosvet častíc, z ktorých sa pritom skladá celý veľký svet vrátane nás.

Prvý diel je o Maxovi