Máme sa báť energie z jadra? Tragédie ako bola Hirošima, Černobyľ či Fukušima zmenili svet a stáli mnoho životov. Napriek tomu predstavuje jadro cestu k lepšej budúcnosti.
Obaja autori tohto textu majú vzdelanie v oblasti jadrovej fyziky. Obaja zažili, ako po havárii v Černobyle neslobodné režimy nepriznali pravdu. A obaja dnes považujú práve jadro za cestu k ekologickejšiemu a aj bezpečnejšiemu svetu.
26. apríla 1986 došlo v černobyľskej jadrovej elektrárni k havárii, ktorá nadlho po-značila postoje svetovej verejnosti k využívaniu jadrovej energie. A keď bola 11. marca 2011 v dôsledku zemetrasenia a následnej vlny tsunami poškodená jadrová elektráreň v japonskej Fukušime, takže z nej unikla radiácia, Nemecko ako kľúčový európsky štát rozhodlo o postupnom uzatvorení svojich jadrových elektrární. Vyzeralo to logicky – ľudstvo skúsilo využívať jadrovú energiu, narazilo na jej limity, a kvôli bezpečnosti ľudí od nej odchádza. Lenže nie všetko, čo vyzerá logicky, je naozaj logické.
Náš strach z jadrovej energie pochádza z čias, keď o jadrovej energii bežný človek ani len netušil. Preto sa tej bombe zo začiatku hovorilo – a občas dodnes hovorí – atómová. Názov atómová bomba je pritom úplne, ale úplne nesprávny. A pochopenie toho, prečo je nesprávny, je v podstate pochopením toho, čo je jadrová bomba. A jadrový reaktor a jadrová elektráreň.
Tepelná elektráreň berie energiu zo spaľovania nejakého materiálu, väčšinou uhlia. Spaľovanie je chemický proces, pri ktorom sa atómy paliva (kľúčový je uhlík) viažu s atmosferickým kyslíkom do molekúl oxidu uhličitého. A keďže tie molekuly majú nižšiu energiu ako jednotlivé atómy, z ktorých sa skladajú, nejaká energia sa pri tom spájaní atómov do molekúl
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
