na niektoré ničivé udalosti sa reagovať dá a má to zmysel, v iných prípadoch to možné nie je. U jednotlivca vyvoláva smrteľné ohrozenie akútny stres, na ktorý organizmus bleskovo reaguje automatickým vyplavením hormónov vedúcim k útoku alebo úteku(fight or flight response). V prípade ľudských spoločenstiev sú časové intervaly aj možné reakcie na rôznorodé pohromy oveľa rozsiahlejšie, ale prinajmenšom zo začiatku určujú naše správanie mechanizmy, ktorými nás vybavila evolúcia.
Lenže evolúcia nás nevybavila len schopnosťou chrániť samých seba, ale aj schopnosťou chrániť s nasadením vlastného zdravia či dokonca až života aj iných ľudí. To, čo sme videli v malom v Banskej Štiavnici a vo veľkom na Ukrajine, sú príklady presne takejto starostlivosti o ohrozené životy, zdravie a majetok iných ľudí.
Kým trvá boj, či už so živlom alebo agresorom, fungujeme v akomsi výnimočnom móde, v ktorom hrajú významnú úlohu adrenalín a ďalšie hormóny. A keď je dobojované, pozrieme sa na spustošené veci bežnými očami a musíme začať odznova žiť bežné životy. Niekedy sa to dá pomerne ľahko, inokedy nie. Ale možné je to nakoniec vždy. A len od nás záleží, ako rýchlo a k akému životu sa vrátime.
Je prirodzené, že keď sa stane niečo s veľmi zlými následkami, jednotlivci, ale aj celé národy prepadajú beznádeji. Smrť blízkeho človeka, vážna choroba či živelná pohroma v prvých chvíľach neponúkajú žiadnu cestu
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.