Strany a hnutia na stredopravom spektre našej politickej scény ohlásili po vypísaní volieb, že sa budú spájať, len aby sa nevrátil Robert Fico. Nespojili sa, a teraz vidíme, že niektoré z nich sú v prieskumoch hlboko pod piatimi percentami. O čom to svedčí?
Pár vydaní dozadu sme si na tomto mieste položili otázku, prečo sa na Slovensku neznášame. Dnes pokračujeme nadstavbovou otázkou – prečo tu nevieme spolupracovať ani s tými, ktorých nemáme dôvod neznášať?
celú jar bolo ústredným slovom demokratického tábora spájanie. Výsledok: aktuálne hrozí tomuto táboru historicky najvyšší počet prepadnutých hlasov. O čom to svedčí? A čoho je to symptómom?
Jedným z dôvodov slabej schopnosti kooperácie neextrémistických politických strán je pomerne hlboká vzájomná nedôvera. Tá je v niečom prirodzená a vychádza z odlišnej politickej orientácie. Istá podozrievavosť medzi konzervatívcami a liberálmi alebo medzi liberálmi ľavicovejšieho a pravicovejšieho strihu je úplne normálna. Otázkou je, či je pre takúto podozrievavosť priestor a čas práve teraz, keď nám hrozí návrat únoscov štátu a perspektívnych kolaborantov s Putinovým Ruskom. Odpoveď je evidentná, nie však na Slovensku.
Napríklad rozdiely medzi konzervatívnou a liberálnou orientáciou sú tu umelo nafukované z rôznych smerov. Nenávistná rétorika Smeru, Republiky či SNS, infantilná rétorika OĽaNO a absurdná rétorika Sme rodina patria k najusilovnejším výrobcom umelo zvýrazňovaných deliacich čiar, ale rozhodne to neleží len na nich. Národ slovenský si v mnohom vystačí aj sám.
Na druhej strane tu máme spájačov (zvyčajne bývalých predsedov slovenských vlád), ktorí keď vidia, ako sa ostatní nedokážu spojiť, neodolajú a celému svetu hneď ukážu, ako sa to má robiť. Robia to bez nenávisti, s nemalou dávkou absurdnosti (nespájajú už existujúce veci, ale veci, ktoré predtým vytvorili, aby ich mohli spájať) a s ohromujúcou dávkou infantilnej sebastrednosti. Výsledkom takto poňatého spájania by vraj mala byť nejaká silná strana, skutočnosť však akosi zaostáva za očakávaniami. A tak sa nakoniec vynorí aj tá – no, povedzme, že nie zrovna nenávisť, ale zášťou by sme to hádam mohli nazvať.
JAROSLAV NOVÁK/TASR27. január 2023, Bratislava: Mikuláš Dzurinda predstavuje projekt Modrá koalícia. Po tom, čo spojenie s Miroslavom Kollárom a Eduardom Hegerom nevyšlo, spojil sa s Most-Híd, ktorí odišli zo SZÖVETSÉG – ALIANCIA.
A tá zášť sa dá znova pozorovať nielen medzi politikmi, ale aj medzi voličmi. Tí, ktorí snívali o silnej strane, obviňujú tých, ktorým sa ten sen nijako zvlášť nepáčil, zo stroskotania toho sna. Tí, ktorí novým premiérskym stranám neverili, obviňujú tých, ktorí chcú tieto strany voliť, z mrhania hlasmi príčetných voličov. My sa tu dokážeme vášnivo hádať nielen s priaznivcami Fica a priateľov alebo Matoviča a priateľov, my sa tu dokážeme dosť sprosto hádať aj medzi sebou. My voliči, nie oni politici.
Čo sa to
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.
