rozhovory s Martinom o povahe tohto sveta mám mimoriadne rád. Sú pre mňa objavné a zábavné súčasne. Ale keďže sme ich za dvadsať rokov absolvovali veľmi veľa, predpokladal som, že v tejto sérii sa cez najväčšie postavy vedy systematicky len vrátime k tomu najzaujímavejšiemu, čo sme si už dávnejšie povedali. Lenže už pol roka zisťujem opak – povaha sveta ma cez Martinove postrehy stále znovu prekvapí. A to nie nejakým doteraz neprediskutovaným detailom, ale samotnou podstatou toho, ako funguje náš svet.
V kinách teraz beží Oppenheimer, a preto sme v najnovšej časti nášho seriálu, ktorú vám ponúkame na nasledujúcich stranách, hovorili o tom, čo je to rádioaktivita, aké jadrové reakcie existujú a tiež ako funguje Slnko. A dozvedel som sa úplne nové veci – o neutróne aj o tom, prečo Slnko vlastne svieti.
Máte zo školy pocit, že neutrón je spolu s protónom a elektrónom dávno známa a v podstate nudná častica (veď nemá ani len náboj)? Ak áno, spolu so mnou sa mýlite. A nielen preto, že neutrón je vnútorne členitý, nepokojný a „farebný”. Martin mi povedal, že nejaký čas vo svete fyziky vládlo presvedčenie, že existuje len protón a elektrón. Lenže prišli manželia Joliot-Currie, ktorí vzali kúsok berýlia a ešte trochu vosku a vyšiel z toho akýsi čudný pokus. Jedného fyzika ten experiment zaujal a na rozdiel od hlavného prúdu vtedajšej vedy si položil odvážnu otázku – neobjavili sme náhodou novú elementárnu časticu? Viac o tom povie Martin, ale áno, vďaka odvahe pýtať sa sme objavili neutrón.
Máte zo školy pocit, že Slnko svieti preto, lebo v jeho útrobách je taký veľky tlak a teplota, že to umožňuje jadrovú fúziu? A že teda vnútri Slnka prebieha spájanie dvoch jadier vodíka do hélia, pričom v tej reakcii vzniká ešte energia vo forme hrejivých fotónov? Aj ja som si to myslel, ale nie je to tak, respektíve nie je to celkom tak. Tlak aj teplota v centre Slnka sú naozaj obrovské, ale podľa klasickej fyziky by nestačili na to, aby prebiehala fúzia, teda ani na to, aby Slnko ohrievalo Zem, a teda ani na to, aby tu vznikol život. A prečo teda Slnko svieti a život na Zemi prekypuje? Martin o tom povie viac, ale je to preto, lebo vďaka kvantovej fyzike protóny Slnka dokážu niečo, čo by dokázať vôbec nemali. A dokážu to preto, lebo ich poloha nie je jednoznačná, ale pravdepodobnostná. Nerozumiete? Ani ja. Ale má v tom prsty kontraintuitívna povaha nášho sveta, Schrödingerova rovnica a nie celkom pochopiteľné vlastnosti všetkej hmoty vesmíru.
Želám vám zážitok objavovania.