len málo veľkých spoločností z EÚ úspešne konkuruje konkurentom z Ameriky a Číny, dvoch najväčších svetových ekonomík (azda okrem niekoľkých dodávateľov kabeliek a liekov na chudnutie). Ak chcú krajiny na druhej strane sveta dosiahnuť obchodnú dohodu s EÚ, musia neochotne akceptovať, že šampanské môže pochádzať len zo severného regiónu Francúzska alebo syr feta môže byť len z Grécka. 

A doma v Európe stačí aj ten najmenší náznak dohody o voľnom obchode, aby farmári z celého kontinentu pritiahli do Bruselu a bombardovali eurokratov vajíčkami a hnojom.

má vôbec Európa na výber?

Napriek tomu všetkému je EÚ v dnešnej dobe považovaná za nadšeného stúpenca voľného obchodu – hoci už len zo zvyku. Amerika, ktorá budovala globálny systém voľného obchodu spolu s Európou v desaťročiach po druhej svetovej vojne, má teraz prezidenta, ktorý miluje clá takmer rovnako ako nevkusné mrakodrapy. Čína na tom nie je o nič lepšie.