v treťom storočí nášho letopočtu už Číňania tieto balóny využívali aj na signalizáciu počas bojových operácií. Prečo ale balón naplnený teplým vzduchom vlastne stúpa hore?

Vráťme sa najprv do školy a zopakujme si Archimedov zákon: „Teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované vztlakovou silou, ktorej veľkosť sa rovná tiaži kvapaliny s rovnakým objemom, ako je objem ponorenej časti telesa.“ 

Pri ponáraní telies si väčšinou predstavíme lode, ktorým trčí z vody pomerne veľa častí a nákladu. Skúsme si ale teraz predstaviť ponorku, ktorá je úplne ponorená vo vode. Aj pre ňu platí Archimedov zákon, takže ak sa chce vznášať vo vode, musí mať presne takú hmotnosť ako objem vody rovnakého tvaru ako ponorka. 

Ponorka je ale uzavretá, zatiaľ čo teplovzdušný balón je otvorený, nie je v tom teda rozdiel? Nie je, teoreticky by mohla mať aj ponorka dno, ktoré by nebolo uzavreté, rovnako ako ho nemá uzavreté teplovzdušný balón. Má to len jednu nevýhodu – v ponorke by sa menil tlak podľa hĺbky, v ktorej je ponorená, a to by námorníkom na jej palube spôsobovalo kesónovú chorobu. Preto je ponorka uzavretá a je v nej oproti jej okoliu nižší tlak, zatiaľ čo v teplovzdušnom balóne je rovnaký tlak vzduchu ako okolo neho. Prečo aj tak stúpa?