pančuchy boli známe po stáročia. Spočiatku mali jeden diel, tak ako dnešné pančuchové nohavice. Neskôr sa rozdelili na hornú a dolnú časť, z ktorej sa vyvinuli samostatné pančuchy. Keďže v 14. storočí neboli známe pružné vlákna, pančuchy na nohách držali podväzky. Tie sa uväzovali pod kolenom, prípadne na stehne. Legenda o založení rytierskeho Podväzkového rádu hovorí o tom, že vznikol na počesť kráľa, ktorý sa zastal dámy, ktorej pri tanci spadol podväzok. Prítomní šľachtici sa jej kvôli tomu posmievali. Kráľ sa jej ale zastal so zvolaním „Honi soit qui mal y pense!“, v preklade „Hanba tomu, kto to myslí v zlom!“ Toto heslo je aj v embléme rádu. V skutočnosti bol ale rád založený kráľom Eduardom III. v roku 1344 pri príležitosti bitky pri Kreščaku. 

Pančuchy sa vyrábali z bavlny, hodvábu alebo vlny. Kráľovná Alžbeta I. preferovala práve tie hodvábne, pretože hodváb je veľmi príjemný na pokožke. Pochopiteľne, hodváb bol veľmi vzácny, a tým aj drahý, jeho čínski výrobcovia si tajomstvo jeho pôvodu veľmi prísne strážili. Ľudia, ktorí si nemohli dovoliť hodváb, používali na výrobu pančúch iné látky alebo vlnu, z ktorej sa vyrábali pletené pančuchy.

William Lee vyvinul prvý pletací stroj na svete v roku 1589 práve na výrobu pletených pančúch. Lee dokonca poslal pár pančúch kráľovnej Alžbete I. Tá ich nielen odmietla nosiť, pretože sa jej zdali drsné a nepohodlné, ale odmietla Leemu udeliť na pletací stroj patent, pretože sa obávala, že pripraví jej poddaných o prácu.