v marci inžiniersky tím Voyager v Jet Propulsion Laboratory NASA (JPL) definitívne zistil, že problém súvisí s jedným z troch palubných počítačov kozmickej lode, nazvaným Fligh Data Subsytem (FDS – subsystém letových údajov). FDS je zodpovedný za kompresiu vedeckých a technických údajov pred ich odoslaním na Zem.
Tím špecialistov z JPL zistil, že jeden z čipov, zodpovedných za ukladanie časti pamäte FDS – vrátane niektorých softvérových kódov počítača FDS –, nefunguje. Strata tohto kódu spôsobila, že vedecké a technické údaje boli nepoužiteľné. Keďže sa nepodarilo opraviť čip, tím sa rozhodol umiestniť postihnutý kód inde v pamäti FDS. Žiadne miesto v pamäti FDS nie je dostatočne veľké na to, aby pojalo túto časť kódu ako celok.
Vymysleli teda plán na rozdelenie postihnutého kódu do sekcií a uloženie týchto sekcií na rôzne miesta v FDS. Aby tento plán fungoval, museli tiež upraviť časti kódu, aby sa zabezpečilo, že všetky budú stále fungovať ako celok. Všetky odkazy na umiestnenie kódu v iných častiach pamäte FDS bolo tiež potrebné aktualizovať.
Tím začal vyčlenením kódu zodpovedného za kompresiu technických údajov vesmírnej sondy. 18. apríla ho poslali na nové miesto v pamäti FDS. Rádiovému signálu trvá približne 22 a pol hodiny, kým dosiahne Voyager 1, ktorý je viac ako 24 miliárd kilometrov od Zeme. Ďalších 22 a pol hodiny signálu trvá vrátiť sa na Zem. Keď sa 20. apríla Voyager ozval, špecialisti videli, že úprava funguje: Prvýkrát za päť mesiacov boli schopní skontrolovať stav vesmírnej sondy.
NASA/JPL-CaltechŠpecialisti JPL tímu Voyager 1 po zistení, že sonda s nimi opäť zrozumiteľne komunikuje.
Voyager 2 pokračuje v normálnej prevádzke. Dvojica vesmírnych sond Voyager, vypustená pred viac ako 46 rokmi, je najdlhšia a najvzdialenejšia vesmírna misia v dejinách ľudstva. Pred začiatkom ich letu do medzihviezdneho priestoru obe sondy preleteli okolo Saturnu a Jupitera a Voyager 2 aj okolo Uránu a Neptúna.
Prelety sond Voyager okolo veľkých planét Slnečnej sústavy poskytli vedcom mimoriadnu možnosť po prvýkrát ich zblízka preskúmať. Navyše, každý prelet špecialisti nasmerovali tak, aby sa pomocou gravitačného „praku“ rýchlosť sond zväčšovala. Voyager 1 je štvrtým najrýchlejšie sa pohybujúcim ľuďmi vyrobeným objektom vo vesmíre. Jeho rýchlosť je vyše 62-tisíc kilometrov za hodinu. Rýchlostný rekord drží slnečná sonda Parker, ktorá počas preletu v blízkosti Slnka dosiahla na najnižšom bode svojej dráhy rýchlosť desaťkrát vyššiu – až 635-tisíc kilometrov za hodinu.
Prevzaté a doplnené z článku: https://www.jpl.nasa.gov/news/nasas-voyager-1-resu...