na vrchole jeho činnosti mal pod svojím velením 1000 Američanov a viac ako 25 000 miestnych pracovníkov. Títo ľudia sa nezastavili pred ničím. Raz dokonca odklonili rieku, ktorá stála v ceste ich plánom. Raz sa partia pracovníkov vybrala do džungle zachrániť lietadlá B-24, keď núdzovo pristáli v nejakej medzere medzi stromami. Posádke lietadla trvalo 11 dní, kým sa dostala do civilizácie. Partiu 45 Pryorových ľudí to neodradilo od toho, aby sa cenné lietadlo pokúsili zachrániť. Prebili sa džungľou až na miesto nehody. Počas cesty pohrýzol Maria De La Torreho, šéfa partie, do prsta najväčší jedovatý had západnej pologule – krovinár nemý. De La Torre nemal veľmi na výber, pištoľou si odstrelil pohryzený konček prsta a pokračoval v ceste. 

Partia našla lietadlo, vytýčila tristisícmetrovú štartovaciu dráhu a začala ju čistiť od vegetácie. Najbližší zdroj pitnej vody bol štyri kilometre ďaleko. Miestni pili vodu z kalichov kvetov, ktoré rástli naokolo. Všetkých udržiavali pri živote zásoby, ktoré im na padákoch zhadzovali lietadlá brazílskeho vojenského letectva. Po troch týždňoch neuveriteľne ťažkej práce v dusivej vlhkej horúčave bola dráha pripravená. Obrovský bombardér sa rozbehol po dráhe, na jej konci sa vzniesol a po tom, čo tesne minul stromy na konci dráhy, odletel do diaľky. De La Torre a jeho ľudia si pobalili veci a vydali sa na 250 kilometrov dlhú cestu späť do civilizácie.

Cez letiská v Južnej Amerike sa na bojiská v Afrike a ďalej v Európe presunulo len v roku 1942 takmer 1000 lietadiel. Len Pan Am ich v službách armády presunula 540. 

cez Himaláje do Číny

Keď bolo zrejmé, že vojna v Európe sa čoskoro skončí, presunula sa hlavná záťaž leteckej dopravy na tzv. Cannonball Express. Bola to letecká dopravná trasa z Miami cez Afriku až do Indie. Na pomery vtedajšej doby a objem dopravy bola prekvapivo bez veľkých nehôd. Najväčšie riziko ale predstavovala posledná etapa trasy – prelet ponad Himaláje do Číny.