Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Môže byť DNA skladiskom našich spomienok?

.norbert Žilka .veda .veda

Sme opäť o malý krôčik bližšie k pochopeniu fungovania pamäti. Vypočúvanie molekulových aktérov prinieslo nečakané priznanie. Možno sme spoznali pravdepodobné miesto, kde ukladáme nové poznatky. Ale šampanské bude musieť ešte chvíľu zostať v chladničke.

Môže byť DNA skladiskom našich spomienok? JASMIN MERDAN/GETTY IMAGES DNA je nositeľkou genetickej informácie, ktorú rodičia odovzdávajú svojim potomkom. Kde sa skladujú naše pamäové stopy?

o počatí spomienok

Posledné polstoročie vedci usilovne hľadajú miesto, kde sa skladujú naše pamäťové stopy. Prezreli každý kút nášho mozgu, nahliadli do rozmanitých molekulových procesov. Zrodili sa  rozmanité teórie a mnohé z nich sa opierajú o množstvo priamych či nepriamych dôkazov. Niektorí odborníci favorizujú synaptické spojenia – miesta, kde sa dve nervové bunky intímne dotýkajú a vymieňajú si chemickú správu. 

Koncept skladovania informácií v synapsiách je postavený na predpokladoch, že informácie uchovávajú bielkoviny, ktoré sú umiestnené v synaptických spojeniach. Teória kríva na jednu nohu, bielkoviny nemajú schopnosť kódovať informácie. Ony samy sú produktom dobre zapísaného kódu. Pokiaľ nie sú ukotvené v bunkovej membráne, sú pomerne náladové a často menia svoju štruktúru.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite