práca letušky bola v 30. rokoch 20. storočia jednou z mála, kde sa o zamestnanie mohli uchádzať aj ženy. Letušky ženského pohlavia do roku 1936 úplne vytlačili z tejto pozície mužov. Z požiadavky, že musí ísť o vyštudované zdravotné sestry, neskôr letecké spoločnosti ustúpili. Bolo to v čase druhej svetovej vojny, keď boli zdravotné sestry potrebné vo vojenských nemocniciach a lazaretoch. 

výber ťažší ako pre modelky

Iné požiadavky boli ale veľmi prísne a to až do konca 70. a začiatku 80. rokov 20. storočia. Článok v New York Times z roku 1936 opisoval letušky nasledovne: „Dievčatá, ktoré sa kvalifikujú ako letušky, musia byť drobné; hmotnosť 45 až 53 kilogramov; výška 152 až 165 centimetrov; vek 20 až 26 rokov. Pridajte k tomu prísnu lekársku prehliadku, ktorú musí každá absolvovať štyrikrát do roka, a máte istotu, že krása sa spája s dokonalým zdravím.“ O tri desaťročia neskôr nebol v inzeráte Eastern Airlines v tých istých novinách veľký rozdiel v požiadavkách: „Absolventka strednej školy, slobodná (vdovy a rozvedené bez detí), vek 20 rokov, 158, ale nie viac ako 180 centimetrov, hmotnosť 48 až 63 kilogramov v pomere k výške a slušný zrak bez okuliarov.“

To boli ale len základné požiadavky, výber prebiehal v niekoľkých kolách a adeptky na pozíciu letušky museli okrem splnenia fyzických predpokladov preukázať aj psychické kvality, schopnosť rýchlo sa učiť, ovládanie viacerých cudzích jazykov a pochopenie technických prvkov lietania. Koniec-koncov, ich úlohou bolo v prípade núdzových situácií zachovať chladnú hlavu, riešiť problémy a organizovať cestujúcich tak, aby ich čo najviac vyviazlo bez úhony. Tréning vybratých uchádzačiek bol tvrdý a nie každá ho zvládla. Ak sa im to ale podarilo, čakal ich život, ktorý im mnohé rovesníčky mohli závidieť. Podmienky boli ale aj naďalej veľmi tvrdé. Museli si udržiavať postavu, vzhľad a hmotnosť, nesmeli sa vydať alebo otehotnieť. Ak by k tomu došlo, okamžite by prišli o prácu.