spomedzi nich vzídu laureátky a laureáti v troch kategóriách: Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku, Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov a Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania. V prvých dvoch kategóriách bude laureátku alebo laureáta vyberať medzinárodná komisia na čele s nobelistkou Emmanuelle Charpentier. Slávnostný galavečer s vyhlásením laureátok a laureátov ocenenia sa uskutoční 10. októbra a v priamom prenose ho odvysiela STVR na Dvojke.
Témou šiesteho ročníka ESET Science Award je „Budúcnosť našej planéty“, ktorá rezonuje od úspešného festivalu STARMUS. „Finalisti ocenenia prispievajú svojím vedeckým skúmaním k riešeniam výziev, ktorým čelí naša spoločnosť a planéta. Niektorí zlepšujú kvalitu života ľudí už dnes, ďalší otvárajú nové možnosti do budúcnosti, no všetci nám svojou prácou umožňujú lepšie pochopiť svet okolo nás a udržiavať ho pre budúce generácie,“ vysvetľuje Paulína Böhmerová, manažérka spoločnosti ESET pre vzťahy s vedeckou obcou.
O tom, kto sa stane laureátom či laureátkou už tradične rozhodne medzinárodná komisia, ktorej bude tento rok predsedať nobelistka Emmanuelle Charpentier. Emmanuelle je priekopníčkou flexibilnej a špecifickej technológie editovania genómu CRISPR-Cas9, za čo získala Nobelovu cenu za chémiu v roku 2020. Mená ďalších členov komisie budú predstavené neskôr.
„Sme veľmi radi, že aj tento rok predsedá medzinárodnej komisii významná osobnosť svetovej vedy. Našou snahou je, aby komisia zložená zo špičkových vedeckých osobností inšpirovala vedcov a vedkyne na Slovensku a zároveň pomohla zviditeľniť ich úspechy na medzinárodnej scéne. Cieľom väčšiny aktivít Nadácie ESET je podporovať vedu, vytvárať priaznivé prostredie pre vedecký rozvoj a budovať ekosystém, ktorý pre vedu na Slovensku zabezpečí perspektívnu budúcnosť,“ vysvetľuje Lucia Marková, správkyňa Nadácie ESET.
Laureáti a laureátky ESET Science Award sú oceňovaní na základe komplexného hodnotiaceho procesu. Hodnotí sa nielen ich vedecký prínos a merateľné scientometrické dáta, ale aj účasť na medzinárodných výskumných projektoch či zviditeľňovanie slovenskej vedy a výskumu v zahraničí. U vysokoškolských pedagógov sa navyše sleduje využívanie inovatívnych prístupov vo výuke, pedagogické zručnosti a spätná väzba ich študentov.
Slávnostné vyhlásenie laureátov a laureátok prebehne 10. októbra 2024. Priamy prenos prinesie STVR na Dvojke. Hudobným hosťom večera bude Katarína Knechtová. Jedinečným prvkom scény bude pódium. To bude najprv použité na galavečere a následne, v duchu témy 6. ročníka – udržateľnosti, nájde svoje nové využitie a stane sa súčasťou tour Kataríny Knechtovej – Svety 2024.
finalisti a finalistky kategórie Výnimočná osobnosť vedy na Slovensku (v abecednom poradí)
Mária Bieliková je medzinárodne uznávanou odborníčkou na umelú inteligenciu. Venuje sa aj etickým aspektom umelej inteligencie. Je zakladateľkou Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií (KInIT), ktorý prepája akadémiu a biznis cez excelentnú vedu, transfer poznatkov a rozvoj talentu.
Michal Mego patrí medzi špičkových odborníkov v oblasti onkológie a personalizovanej medicíny. Ako prednosta II. Onkologickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Národného onkologického ústavu v Bratislave stojí za významnými výskumnými projektmi, ktoré posúvajú hranice liečby rakoviny. Priekopnícka je najmä jeho práca v oblasti výskumu cirkulujúcich nádorových buniek pri karcinóme prsníka a nových liečebných cieľov pri nádoroch semeníkov.
Milan Sýkora je popredný slovenský chemik, ktorý po dlhoročnom pôsobení v prestížnom Los Alamos National Laboratory priniesol svoj výskum na Slovensko. Vedie Laboratórium pokročilých materiálov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského a špecializuje sa na vývoj a štúdium nanomateriálov a iných moderných materiálov s potenciálom využitia v nových technológiách.
Martin Venhart je popredný slovenský jadrový fyzik, ktorý pracuje vo Fyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied. Špecializuje sa na experimentálne štúdium štruktúry ťažkých atómových jadier metodikou jadrovej spektroskopie.
Norbert Žilka je slovenský neuroimunológ, ktorý vedie Neuroimunologický ústav Slovenskej akadémie vied. Jeho výskum je zameraný na imunológiu, biologickú a nefarmakologickú liečbu Alzheimerovej choroby a iných demencií.
finalisti a finalistky kategórie Výnimočná osobnosť vedy do 35 rokov (v abecednom poradí)
Matúš Dohál pôsobí v Martinskom centre pre biomedicínu Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Vo svojej práci sa predovšetkým venuje skúmaniu tuberkulózy, s dôrazom na identifikáciu nových mechanizmov rezistencie, ale aj objasneniu šírenia multirezistentných kmeňov v populácii a molekulárnu diagnostiku mykobaktérií priamo z klinických vzoriek.
František Herman pôsobí na Katedre experimentálnej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, kam sa vrátil po absolvovaní postdoktorandského štúdia na ETH v Zürichu. Okrem učenia sa vďaka financovaniu prostredníctvom SASPRO grantu vo svojom výskume s kolektívom študentov zaoberá teoretickou fyzikou kondenzovaných látok. Momentálne je v centre ich záujmu supravodivosť, najmä mikroskopické dôsledky neusporiadanosti vo všeobecnosti.
Michal Kvet pôsobí ako vedúci Katedry informatiky na Fakulte riadenia a informatiky Žilinskej univerzity v Žiline. Venuje sa výskumu databázových systémov, a to hlavne v oblasti temporálnych databáz, výkonnosti a škálovateľnosti. Taktiež sa venuje dátovej analytike a jej aplikácii v inteligentných dopravných a nemocničných informačných systémoch. Je autorom viacerých učebníc a monografií venovaných téme databázových systémov, cloudu a temporálnych databáz.
finalisti a finalistky kategórie Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania (v abecednom poradí)
Helena Bujdáková je vedúcou Katedry mikrobiológie a virológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa štúdiu faktorov virulencie, rezistencii a biofilmom patogénnych baktérií a kvasiniek. Je delegátkou Československej spoločnosti mikrobiologickej vo Federácii európskych mikrobiologických spoločností.
Ivan Cimrák je výskumníkom a vysokoškolským pedagógom na Žilinskej univerzite v Žiline. Venuje sa aplikovanej matematike a informatike v oblasti modelovania separácie cirkulujúcich rakovinových buniek a umelej inteligencie v biomedicíne.
Igor Farkaš patrí medzi popredných slovenských odborníkov v oblasti umelej inteligencie. Je zástupcom vedúcej Katedry aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. V Centre pre kognitívnu vedu sa dlhodobo špecializuje na skúmanie modelov umelých neurónových sietí a ich využitie v kognitívnej vede a robotike.
Peter Peciar pôsobí ako profesor v odbore strojárstvo – procesná technika na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Výskumne a pedagogicky sa venuje procesom a konštrukcii unikátnych zariadení a aparátov pre chemický, potravinársky, farmaceutický a spotrebný priemysel, ale taktiež aj materiálovým výskumom a inovatívnym technológiám. Ťažiskom jeho výskumu je mechanika trojfázových systémov s partikulárnou tuhou fázou a vývoj netradičných technológií spracovania práškových materiálov do aglomerovanej formy.
Viac informácií nájdete na stránke www.esetscienceaward.sk.