vývoj novej generácie liekov proti demencii Alzheimerovho typu sa začal v roku 1999. Vlajkovou loďou nových terapeutických prístupov sa stala imunoterapia. Využívanie imunitného systému na riešenie problémov ľudského mozgu prepísalo od základov učebnice klasickej imunológie.

Prvým pokusom bola vakcína proti amyloidu – odlomenému kúsku bielkoviny, ktorá v mozgu buduje rozsiahle skládky bielkovinového odpadu. Vakcína ukázala veľký potenciál v predklinických štúdiách na pokusných myšiach. Odstránila väčšinu amyloidového odpadu a spomalila zhoršovanie kognitívnych schopností zvierat.

Napriek veľkým očakávaniam sa však úspech nepodarilo zreprodukovať na pacientoch. Dôvodom bola nesprávna stratégia pri navrhovaní samotnej vakcíny a nie samotný cieľ liečby. Prvé dávky vakcíny spôsobili u niektorých pacientov zápal mozgu a klinické skúšanie skončilo predčasne v sprche. 

správne rozhodnutia

Výsledok spôsobil šok v komunite odborníkov. Imunoterapia sa stala terčom kritiky a niektorí odpadlíci už začínali zatĺkať klince do jej rakvy. Aj najväčší podporovatelia amyloidovej teórie strácali svoju vieru. Tesne pred jej pohrebom vstúpili do hry imunológovia. Hľadanie príčin nežiaducich reakcií napokon prinieslo logické vysvetlenie.