podľa všeobecne rozšírenej mienky patrí doba polyhistorov kamsi do 17. storočia. Pri dnešnom trende toho, ako sa robí veda, sa viac cení čo najužšie vymedzená špecializácia. Preto môže prekvapiť, ak sa niekto venuje naraz viacerým oblastiam poznávania. Tak je to aj s Andrejom Svorenčíkom. Historici ho považujú za ekonóma, zatiaľ čo ekonómovia, ktorí vedia aj o jeho historickom výskume, by ho radi videli medzi historikmi. Andrej týmto zjednodušujúcim škatuľkám úspešne uniká. Pozrime sa na niektoré jeho historické projekty.
hľadám Newtona
Pred deviatimi rokmi počas štúdií v USA začal Svorenčík spolupracovať s profesorom Mordechaiom Feingoldom, expertom na dielo Isaaca Newtona, na skutočne vzrušujúcom projekte. Rozhodli sa po celom svete vyhľadať všetky zachované výtlačky prvého vydania Newtonovej knihy Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica z roku 1687. Takýto proces sa nazýva census či súpis, prípadne aj prozopografia knihy. „Chceme vedieť, kedy kto knihu vlastnil, kde sa nachádzala, kto ju čítal alebo aké sú v nej poznámky. Zistili sme, že knihu od počiatku čítalo viac ľudí, než sa doteraz tvrdilo.“ Predpokladalo sa, že prvé vydanie vyšlo len v asi dvesto kusovom náklade, no nový súpis toto číslo ďaleko presahuje. Jeden výtlačok našli aj na Slovensku, v Čaplovičovej knižnici v Dolnom Kubíne. Prvé vydanie Principií vyšlo v dvoch formátoch, s takzvaným troj- a so štvorriadkovým impresom na titulnej strane. Ten dlhší bol určený výhradne kníhkupcovi Samuelovi Smithovi a predával sa najmä na kontinente, kratší sa dostal k všetkým ostatným kníhkupcom. Z dejín vedy sa tak stali aj dejiny distribúcie kníh. A nielen to. „Zároveň tým zisťujeme, ako sa šíria vedecké myšlienky a ako sa zakoreňujú medzi komunitami vedcov prostredníctvom nejakého artefaktu, napríklad prostredníctvom Newtonovej knihy.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.