čo je behaviorálna neurobiológia?
Behaviorálna neurobiológia alebo neurobiológia správania sleduje procesy v nervovej sústave, najmä v mozgu, ktoré sú spojené so správaním. Mozgovú oblasť, neuróny alebo len určité gény, aktivujeme alebo inhibujeme, a potom sledujeme, ako sa zmení správanie. Alebo meriame aktivitu neurónov, napríklad pomocou elektród alebo magnetickou rezonanciou, a opäť pritom sledujeme aj správanie.
toto by znelo dosť hrozivo, keby ste nerobili na Ústave biochémie a genetiky živočíchov.
Áno. (Smiech.) Takže to skúmame na zvieratách. Ale v konečnom dôsledku to všetko vedie k človeku a k otázke, ako by sa dali rôzne formy poškodenia mozgu reparovať. My sledujeme správanie, ktoré sa volá naučená vokálna komunikácia, čo je u človeka reč. U ľudí sa aktivácia mozgu počas reči dá sledovať napríklad pomocou magnetickej rezonancie, ale mnohé problémy je možné študovať iba na zvieracích modeloch a aj tam treba zachovávať etické princípy modernej vedy. Lenže medzi zvieratami je vokálne učenie veľmi vzácne. Túto schopnosť majú len veľryby, delfíny, netopiere a tri skupiny vtákov: papagáje, kolibríky a spevavce. My využívame spevavce, pretože sú najdostupnejšie.
takže skúmate sláviky?
Nie sláviky. Spevavcov je veľa druhov. V behaviorálnej neurobiológii sa najviac sa využívajú zebričky červenozobé pochádzajúce z Austrálie. Ich samček sa totiž naučí len jednu pieseň a neskôr v dospelosti ju už nemení.
ako sa ju naučí?
Tým, že počuje spievať iného dospelého samčeka. Medzi spevom spevavcov a ľudskou rečou je veľa paralel. Napríklad v určitom čase, v takzvanej kritickej perióde, musia počuť spievať alebo hovoriť iného dospelého jedinca, aby sa naučili imitovať tieto zvuky. Spevavce používajú v komunikácii, podobne ako iné zvieratá, aj vrodené zvuky – volania. Ale pieseň je naučená. A naučiť sa ju môžu, podobne ako človek, len ak majú neporušený sluch.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.