začnime teda expozíciou, čiže zoznámením sa s dejom a hlavnými postavami. V sobotu 28. februára 1998 sa v renomovanom britskom lekárskom časopise Lancet (ročník 351, číslo 9103), na stránkach 637-641, objavil článok trinásťčlenného autorského tímu pod vedením doktora A. J. Wakefielda. Išlo o predbežnú správu z odboru chorôb tráviaceho systému, gastroenterológie, s vysoko odborným názvom Ileal-lymphoid-nodular hyperplasia, non-specific colitis, and pervasive developmental disorder in children. Autori z londýnskej nemocnice Royal Free Hospital v ňom skúmali vzťah medzi niektorými črevnými ochoreniami (pomenúvajú ich prvé dva kombinované výrazy v názve článku) a neuropsychiatrickými vývojovými poruchami u detí (trojslovný názov za spojkou and).
V súbore mali dvanásť detí vo veku od troch do desiatich rokov z detského gastroenterologického oddelenia nemocnice. Všetky deti mali črevné ochorenia a všetky mali aj niektorú z foriem porúch správania. Najčastejšou z nich (deväť prípadov) bol autizmus. Osem z dvanástich detí bolo pred výskytom ochorení očkovaných kombinovanou vakcínou MMR, chrániacou pred mumpsom, osýpkami (anglicky measles) a rubeolou. Autori uzatvorili článok hodnotením: „Identifikovali sme gastrointestinálne ochorenie a vývojové zhoršenie v skupine dovtedy normálnych detí, ktoré sme časovo spájali s možnými environmentálnymi spúšťačmi.“
Za environmentálny spúšťač bolo v texte článku označené práve očkovanie vakcínou MMR. Samotnému publikovaniu článku predchádzala tlačová konferencia, kde sa prvý autor – doktor Wakefield – vyjadril, že kým sa trojvakcína nevylúči ako možný spúšťač vývojových komplikácií, dal by prednosť očkovaniu jednotlivými vakcínami. Keďže išlo o malú, a nie veľmi reprezentatívnu štúdiu, denná tlač jej veľkú pozornosť nevenovala. Odkaz autorov na niekoľko rokov úplne zapadol.
andrew Wakefield
Kým sa dostaneme k druhej časti našej drámy, k zápletke, povedzme si v rámci expozície pár slov o doktorovi Andrewovi Wakefieldovi, ako aj o vakcíne MMR. Andrew Jeremy Wakefield sa narodil sa v roku 1956 v Buckinghamskom vojvodstve vo Veľkej Británii v rodine s lekárskou tradíciou. Štúdium medicíny dokončil v roku 1981 na St. Mary Hospital Medical School v Londýne. Po trojročnej stáži v Kanade sa vrátil späť do veľkej Británie a nastúpil do Royal Free Hospital. Tu sa začal zaoberať vzťahom medzi osýpkami a jedným zo zápalových ochorení tráviaceho traktu. Keďže vakcína proti osýpkam sa pripravuje z oslabených vírusov samotného ochorenia, pribral do sledovania popri živých vírusoch aj vakcínu. V obidvoch prípadoch, teda aj u živého vírusu (spôsobujúceho ochorenie) aj u oslabeného (prítomného vo vakcíne) zistil ich vplyv na výskyt črevného ochorenia.
Toto zistenie sa síce ďalším vedcom nepodarilo potvrdiť, doktor Wakefield však vytvoril prvú časť svojej skladačky. To jest, že vírusy osýpok vplývajú na výskyt črevného ochorenia. Potom stačilo už len pridať časť druhú, čo bol vzťah medzi črevným ochorením a autizmom a reťaz vírusy (aj oslabené) – črevné ochorenie – autizmus bola kompletná.
Ako sme spomenuli vyššie, názov „spornej“ vakcíny MMR vznikol z prvých písmen anglických názvov chorôb, na ochranu pred ktorými bola vyvinutá. Boli to mumps (po slovensky zápal príušníc, ale používa sa aj mumps), measles (po slovensky osýpky) a rubella (v slovenčine ružienka, ale používa sa aj latinský názov rubeola). Vyvinul ju jeden z najplodnejších vynálezcov vakcín, americký mikrobiológ Maurice Ralph Hilleman, ktorý celkovo vyvinul až štyridsať vakcín. Pripisujú mu, že svojou prácou zachránil viac ľudských životov, ako ktorýkoľvek iný vedec 20. storočia. Spočiatku sa podávali všetky tri vakcíny oddelene, ale od počiatku sedemdesiatych rokov sa nimi očkuje v jednej injekcii. Dôvod je prostý. Potrebných je trikrát menší počet injekcií, čo znamená menšiu záťaž tak pre deti, ako aj pre rodičov.
„Otázky spojené s vakcináciou sa dostali na titulné stránky novín prakticky po celom svete.“
Rozšírenie MMR vakcíny je celosvetové. Odhaduje sa, že doteraz bolo použitých až pol miliardy dávok. Benefity vakcinácie proti trom spomenutým chorobám sú podrobne zdokumentované. Len v prípade osýpok pomohlo očkovanie počas prvých dvadsiatich rokov používania vakcín zabrániť v USA 52 miliónom ochorení a zachrániť 5 200 životov.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.