vtedy, 11. augusta, sa na pravé poludnie zotmelo nad celou strednou Európou. Zatmenie Slnka je vesmírne divadlo, ktoré nastáva vtedy, keď sa medzi Zem a Slnko dostane náš Mesiac, ktorému príroda nadelila také parametre, že takmer dokonale zakrýva slnečný kotúč. Kedysi to bol jav privolávajúci čary a čiernu mágiu. Ak v starovekej Číne dvorný astrológ zabudol predpovedať zatmenie nebeského božstva, prišiel o hlavu. Zatmení Slnka (a naopak Mesiaca, keď na náš satelit hádžeme tieň my) prebehne niekoľko za rok. Za tými úplnými väčšinou musíme cestovať. V roku 1999 sme nemuseli, pás totality, teda pás úplneho zatmenia, vtedy tesne lízol naše hranice. V Maďarsku boli ideálne podmienky na pozorovanie. Tak blízko za nášho života už nebudú. Vesmírny čas je niekedy sprosto neúprosný.
K Balatonu sme sa za zatmením vybrali vo veľkom štýle – expedične. Bolo nás osem mladých nadšencov a dvaja vodiči, dobrovoľne-povinne aj môj otec. V tropickú noc z 10. na 11. augusta sme pred petržalskými panelákmi navliekli biele expedičné tričká. Ešte predtým sme doma vypili hektolitre kávy a sledovali všetky teletexty na káblovkách. Vysvetlenie pre mladšie generácie: to bol archaický zdroj predpovedí počasia na prelome milénií. Prognózy veštili poriadne napätie. Nasadli sme do dvoch aút, Fiat (so mnou, Danom, Jožom, Petrom a Andrejom) a Škoda (s Rudom, Paľom, Tomášom, Leou a Zuzanou) a hybaj ho na hranicu. Bulvárne médiá vtedy na colniciach veštili trojhodinové kolóny (áno, hovoríme o čase pred Schengenom). Nebolo z nich nič. Formálne sa nám povenovalo pár ospalých colníkov a už sme brázdili maďarskú pustu. V mokrinách a močiaroch nás postrašila hororová prízemná hmla. Nad nami žiarila čistá jasná obloha s celým vesmírom. V diaľke, na južnom obzore, podozrivé blýskanie.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.