geniálni matematici žijú zvláštne životy. Vďaka tejto ich zvláštnosti však žije matematika. Tak to bolo aj s Georgom Cantorom, ktorého zaujímali nielen jednotlivé čísla a ich vzťahy, ale hneď aj ich nekonečné množiny. Tie mu vŕtali v hlave tak dlho, až kým neprišiel na čosi nezvyčajné. Čo to bolo?
Každý z nás si z hodín matematiky pamätá, aké typy čísel poznáme: prirodzené, celé, reálne (tie sa ešte ďalej členia na racionálne a iracionálne). Prirodzené čísla používame dennodenne pri bežnom sčítavaní najrozličnejších vecí: „Kúp v obchode päť rožkov, alebo vieš čo, pridaj ešte tri navyše.“ „Večer som si dal tri pivá, kamarát o jedno viac.“ Jednoducho, prirodzené čísla sú 1, 2, 3, 4, 5... a tak ďalej až do nekonečna.
„A tu zrazu Cantor povie Nie!“
Celé čísla sú tie isté, ale patrí k ním aj nula a záporné čísla (-1, -2, -3... a tak ďalej až do nekonečna oboma smermi). Reálne čísla (racionálne aj iracionálne) sú zvláštnosť.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.