Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Sto rokov lišiaka

.martin Mojžiš .veda

Pred sto rokmi, 11. mája 1918, sa narodil jeden z najväčších fyzikov 20. storočia – Richard Feynman. Čím všetkým prispel tento muž k modernej fyzike a prečo patrí k najznámejším vedcom nedávnej minulosti? Áno, získal Nobelovu cenu, ale to určite nie je všetko.

Sto rokov lišiaka SCIENCE PHOTO LIBRARY/PROFIMEDIA 17. december 1965 Meyrin, Švajčiarsko: Feynman prednáša v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) krátko nato, ako si v Štokholme prevzal Nobelovu cenu za fyziku.

široká verejnosť pozná Feynmana ako mimoriadne šikovného a zábavného chlapíka predovšetkým z jeho vlastných knižiek (To snad nemyslíte vážně, pane Feynmane; Snad ti nedělají starosti cizí názory). Pre prírodovedne zameraných ľudí, najmä pre fyzikov a matematikov, sú najdôležitejšie niekoľkozväzkové Feynmanove prednášky z fyziky spolu s populárno-vedeckými knižkami ako QED – podivuhodná teória svetla a látky alebo O povahe fyzikálnych zákonov. Nuž a pre časticových fyzikov sú kľúčové jeho objavy, publikované v odborných článkoch a monografiách.

Skúsme začať s tými posledne menovanými. Autor tohto článku v rámci svojich prednášok z kvantovej teórie poľa a fyziky elementárnych častíc naráža na Feynmana na každom kroku. Tieto prednášky sú totiž nemysliteľné bez Feynmanových diagramov, Feynmanových pravidiel, Feynmanovho dráhového integrálu, Feynmanovej parametrizácie, Feynmanovej kalibrácie, Feynmanovho partónového modelu a Feynman-Gell-Mannovej teórie slabých interakcií. Všetky tieto veci patria k základnej výbave každého časticového fyzika.

Ako je možné, že jeden človek urobil toľko zásadných objavov, ktoré dodnes nesú jeho meno? Asi najlepšia odpoveď vychádza z jednoduchej klasifikácie vedcov, ktorí sa v zásade delia na lišiakov a ježov. Podľa Freemana Dysona, Feynmanovho kolegu: „Lišiaci poznajú veľa trikov, ježovia len jeden. Lišiaci sa zaujímajú o všetko a ľahko prechádzajú od jedného problému k druhému. Ježov zaujíma len niekoľko málo problémov, ktoré považujú za fundamentálne, a týmto problémom sa venujú roky až desaťročia. Veľké objavy robia väčšinou ježovia, malé lišiaci. Veda potrebuje pre svoj zdravý rast jedných aj druhých – ježovia prenikajú hlboko do podstaty vecí, lišiaci skúmajú komplikované detaily nášho úžasného vesmíru. Albert Einstein bol jež, Richard Feynman bol lišiak.“ 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite