písal sa 4. jún 1783. Bratia Montgolfiérovci, Joseph-Michel a Jacques-Étienne, práve vo francúzskom mestečku Annonay predvádzali nový vynález – teplovzdušný balón. Verejnosť bola ohromená a o úspechu súrodencov sa hovorilo aj na kráľovskom dvore. No len do chvíle, kým svetom neotriasla iná udalosť. A to doslova. Presne štyri dni od predstavenia lietajúceho balóna vybuchla na Islande sopka Laki. Erupcie trvali takmer rok.
Výbuch vulkánu pochoval desaťtisíce ľudí, ovplyvnil počasie na severnej pologuli a prepísal dejiny Európy. Mraky sopečného popola a prachu zatienili nebo nad starým kontinentom, neskôr aj oblohu nad Sibírou a Čínou. Vo svete sa výrazne ochladilo a pre neúrodu vypukol hladomor. Niektorí historici spájajú výbuch islandskej sopky aj s Veľkou francúzskou revolúciou. Američania pre zmenu v roku 1784 zažili vôbec najtuhšiu a najdlhšiu zimu. Rieka Mississippi zamrzla a v Mexickom zálive plávali ľadové kryhy. Prahu zase vytopilo, pretože Vltava stúpla za pol dňa až o štyri metre.
O výbuchu vulkánu pred 235 rokmi a skaze, ktorú napáchal, majú vedci veľmi podrobné záznamy. A tak môžu smelo porovnávať. „Vtedajšia erupcia Laki bola tiež havajského typu, štýlom pripomínala lávové fontány vystupujúce z prasklín, aké sme mohli teraz pozorovať na Havajských ostrovoch. Výbuch islandskej sopky mal však oveľa silnejší vulkanický explozívny index,“ začína svoje rozprávanie slovenský geológ a vulkanológ Ladislav Šimon. V rukách sa pritom pohráva so vzácnym čadičovým suvenírom: sivočiernou vzorkou vyvretej bazaltovej lávy zo spomínanej havajskej sopky.
keď plače bohyňa ohňa Pele
Kilauea, vyše 1 200 metrov vysoká pýcha Havajských ostrovov, patrí medzi najaktívnejšie sopky sveta. Pre svoju lukratívnu polohu a pokojné erupcie je zároveň jedným z najnavštevovanejších vulkánov na svete. „Prebudila sa ešte v roku 1983 a odvtedy je nepretržite aktívna. Pravidelne ukazuje svoju silu, vybuchuje a chrlí lávu, ako sme mohli naposledy vidieť začiatkom mája. Potom však výrazne spomalila a lávové fontány, ktoré vznikajú vďaka plynu z magmy, sú už viditeľne nižšie. Takto zobudená však Kilauea ostane pravdepodobne ešte dlho,“ vysvetľuje Šimon. Slabší, havajský typ erupcie, je nielen pre turistov, ale aj pre vulkanológov skutočne atraktívnym prírodným divadlom.
„Vulkanológ sa musí pozerať na sopku tak ako psychológ na človeka.“
Pastvou pre oči sú najmä rýchlo tečúce prúdy čistej lávy s teplotou vyše 1 000 stupňov Celzia. Z krátera sopky uniká niekoľkými kanálmi či trhlinami, prezývanými aj zemské jazvy. V záujme bezpečnosti ich treba pravidelne monitorovať a predpovedať ich smerovanie, ako to podľa vulkanológa Šimona robí aj špičkovo vybavená Geologická služba Spojených štátov amerických.
Každé sopečné predstavenie sprevádza množstvo komplikácií. Potvrdilo sa to aj teraz na Havaji. Horúca láva pri kontakte so studenou slanou vodou v oceáne vybuchovala ako ohňostroj. Vo vnútrozemí sa zároveň rozšíril mrak toxických plynov, najmä jedovatého oxidu siričitého, ktorý výrazne znížil kvalitu ovzdušia. Oblak dymu a popolčeka zase z Havaja zavialo až k Mariánskym ostrovom, vzdialeným vyše 6 000 kilometrov. A ešte na jeden nebezpečný sprievodný jav si po výbuchu sopky treba dať obzvlášť pozor: na takzvané vlasy Pele, o ktorých mi Ladislav Šimon hovorí, že sú to vlastne „dlhé a jemné vlákna vulkanického skla vyvierajúceho z lávy. Sú veľmi krehké, takmer neviditeľné a v prípade, že zasiahnu človeka, môžu mu vážne poraniť pľúca, oči alebo kožu“. Drobné čiastočky odborníci pomenovali podľa bohyne ohňa Pele, ktorá podľa legiend sídli v útrobách vulkánu Kilauea.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.