Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

One small step...

.juraj Petrovič .veda .fenomén

Pri príležitosti 53. výročia pristátia človeka na Mesiaci prinášame náš článok z roku 2009.„Tridsať sekúnd,“ hlási Charlie Duke v sále riadenia letov v americkom Houstone. Je 20. júla 1969, približne štvrť na štyri poobede miestneho času, a už vyše minúty v sále riadenia letov zmena letového riaditeľa Gene Kranza takmer nedýcha. Lebo 400 000 km od nich sa odohráva dráma, ktorá má vojsť do dejín.

One small step... wikipedia Lunar Module Eagle (LM-5), ktorý slúžil ako pristávací modul misie Apollo 11

tých 30 sekúnd je odhad doby, na ktorú astronautom v lunárnom module Eagle zostáva palivo. Ak to nestihnú, zrútia sa na povrch a z lunárneho modulu bude len kopa šrotu.A zrazu...:„Signálka Kontakt. Motor vypnutý. ACA zablokovaný. Obe riadenia na ‚auto‘. Ručné blokovanie motora odpojené. Poistka motora odpojená. Je tam 413.“Charlie Duke potvrdzuje: „Máme vás na povrchu, Eagle!“A Armstrong odpovedá: „Houston, tu základňa Tranquillty. Eagle pristál.“„Rozumieme Tranquillity. Pár chlapcov tu z vás už modralo! Už zase dýchame!“V sále vypukne krátka, ale o to intenzívnejšia radosť. Letoví kontrolóri nemajú na radosť čas, musia ustavične monitorovať lunárny modul, ako aj veliteľskú loď na obežnej dráhe nad ním. Ale Gene Kranz ledva vládze vydávať pokyny, od dojatia má veľkú guču v krku. Podarilo sa to! A na prvýkrát!Neil Armstrong a Edwin „Buzz“ Aldrin sa po počiatočnom zhone v príprave na prípadný núdzový štart z povrchu konečne rozhliadajú z okienok lunárneho modulu. Prví ľudia, ktorí ho vidia nie cez ďalekohľad alebo z výšky 90 kilometrov na obežnej dráhe, ale zo šiestich metrov. Sivá, bezfarebná planina Mora Pokoja, zaliata nemilosrdným a ničím nefiltrovaným slnečným svetlom. O šesť hodín sa k nemu priblížia ešte viac, doslova a dopísmena na dosah ruky.

chruščov a Kennedy

Koncom apríla 1961 sedí vtedajší administrátor NASA James Webb s niekoľkými ľuďmi z vedeckého poradného tímu novozvoleného prezidenta Kennedyho v Bielom dome a čelí otázkam, ako dobehnúť a predbehnúť Sovietov vo vesmíre. Sputnik v roku 1957, a teraz aj prvý človek vo vesmíre, budia dojem, že Američania zaspali dobu. Gagarinovo svetové turné, ktoré Chruščov hodlá maximálne propagandisticky využiť, sa práve začína a Kennedy rozhodne nemieni nechať ležať hodenú rukavicu. Napokon je to Webbov zástupca Hugh Dryden, kto vysvetľuje Jerome Wiesnerovi, šéfovi vedeckého poradného zboru prezidenta, že jediný cieľ, pri ktorom majú Američania reálnu šancu predstihnúť Sovietov, je práve Mesiac a človek na jeho povrchu. Pritom Američanom sa v tom čase nepodaril ani jeden let astronauta. Prvý človek v americkej vesmírnej lodi má štartovať až 2. mája.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite