Čiernobiely svet má svoj pôvab, ale predsa len – farba je farba. Prinajmenšom veda by bola bez farieb oveľa chudobnejšia.

Čo všetko sme sa dozvedeli o svete, keď sme do vhodnej rúrky uzavreli vhodný kov? Prekvapujúco veľa vecí.

Michal Smíšek ma prácu snov a prácu hrou. V Nemecku sa venuje svetovému vývoju robotov, ktoré raz budú chodiť a lietať na iných planétach.

Biológiu a zoológiu vyštudoval v Bratislave. Dnes sa venuje herpetológii (čiže skúma obojživelníky a plazy) v Colorade. Špecializuje sa najmä na evo-devo. Nedávno mu vyšiel článok v Nature, pri ktorom je uvedený ako prvý autor. David Jandzík.

Cez okenné sklo vidíme tak, akoby tam ani nebolo. Cez iné sklo vidíme ešte lepšie.

Dá sa spojiť záujem o súčasné ekonomické teórie so skúmaním dejín novovekej vedy? Dá. Príkladom je slovenský ekonóm a historik Andrej Svorenčík. A to ešte medzitým študoval aj teoretickú fyziku.

Kedy a ako vlastne vznikla moderná veda? A ktorý vedecký prístroj stál pri jej zrode?

Keď sa v rubrike .humanitas hovorilo o použití geofyzikálnych metód v archeológii, hneď som vedel, kto bude jeden z prvých respondentov za prírodné vedy: Roman Pašteka.

Vždy ju lákala literatúra. Keď sa prihlásila na doktorát, dostala za úlohu skúmať dielo Svetozára Hurbana Vajanského. K súčasnej slovenskej literatúre vie byť veľmi kritická, ale drží jej palce.

Pred 25 rokmi, 13. februára 1992, sa Slovensko a Česko slávnostne napojili na svetový internet. Z čisto technologickej záležitosti sa však rýchlo stal predmet politického záujmu. Miestami to bol až triler.