vedúci tímu bol Howard Walter Florey. Narodil sa pred 120 rokmi, 24. septembra 1898, v Adelaide v Austrálii. Ešte ako študent odišiel do Anglicka, aby v Oxforde a Cambridgei študoval fyziológiu. V roku 1935 prevzal vedenie Patologického ústavu Univerzity v Oxforde. Bol to vysoký, príťažlivý muž, s hranatou bradou a cestičkou oddeľujúcou tmavé vlasy v prostriedku hlavy. Napriek dlhému pobytu v Anglicku si zachoval typický austrálsky prízvuk. Bol skvelým organizátorom, a tak zakrátko vytvoril zo svojho ústavu multiodborový tím, zložený väčšinou z mladých, rovnako zanietených vedcov.
Ďalší z trojice bol biochemik Ernst Boris Chain. Narodil sa v roku 1906 v Berlíne do rusko-nemeckej židovskej rodiny. Keď sa v roku 1933 dostal k moci Adolf Hitler, rýchlo pochopil, že so svojím pôvodom bude mať doma problémy. V tom istom roku opustil Nemecko a s desiatimi librami vo vrecku pricestoval do Londýna. Členom tímu Howarda Floreyho sa stal v roku 1937. Bol pravým opakom svojho šéfa – malý, ortuťovitý, prchký muž s čiernymi vlasmi a čiernymi fúzmi, podobný geniálnemu Albertovi Einsteinovi. S veľkým fyzikom mal spoločnú aj záľubu v hudbe. Mohol si vybrať medzi kariérou biochemika a koncertného klaviristu.
Tretím do partie bol Norman George Heatley. Ten sa zas narodil v roku 1911 v rodine veterinára v Suffolkskom grófstve na východe Anglicka. V roku 1936 vyštudoval prírodné vedy v Cambridgei. Asi tri roky nato ho Howard Florey ako šikovného a zručného biochemika prijal do svojho družstva v Patologickom ústave. Bol pravou antitézou Ernsta Chaina – tichý a skromný, ukrývajúci svoje vedecké schopnosti pod umierneným a nenápadným správaním.
Zárodok ich záujmu o penicilín sa datuje do roku 1938, keď sa Chainovi dostala do rúk dávno zabudnutá práca Alexandra Fleminga z roku 1929. Práca ich zaujala, a keď ešte v tom istom roku dostali grant od Rockefellerovej nadácie, výskum sa mohol začať.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.