a keďže penicilínového extraktu bolo dosť pre dve kravy, lekár sa ním pokúsil liečiť mastitídu, čiže zápal vemena. Úspešne. Pre penicilín a iné antibiotiká sa tak otvorila ďalšia možnosť využitia. Začali sa uplatňovať nielen v humánnej medicíne, ale aj v liečbe zvierat.
Vďaka tomuto využitiu penicilínu sa po druhej svetovej vojne mohla výrazne zvýšiť produkcia mäsa, mlieka, vajec a ďalších potravín. Využitie antibiotík tým prispelo nielen k revolúcii v medicíne, ale aj v poľnohospodárstve. Antibiotiká sa tak výrazným spôsobom podieľali na odstránení dvoch najväčších strašiakov ľudstva: strachu z choroby a strachu z hladu.
Produkcia mäsa začala v 50. rokoch minulého storočia postupne prechádzať z poľnohospodárskej malovýroby na priemyselné veľkochovy. Vznikali tisíchlavé stáda hovädzieho dobytka, ustajnené v obrovských krytých halách. Medzi rokmi 1940 a 1980 klesol počet fariem v USA o 80 percent, počet zvierat však vzrástol dvojnásobne. Rovnaký vývoj zaznamenal aj chov ošípaných či kureniec. Na Slovensku vzrástol počet hovädzieho dobytka medzi rokmi 1950 a 1990 dvojnásobne, počet ošípaných až päťnásobne.
Nárast počtu zvierat, ich zvýšená koncentrácia na jednom mieste, spojená s nedostatkom pohybu, však prinášali svoju daň v podobe vyššieho výskytu ochorení, ktoré sa obrovskou rýchlosťou šírili vo veľkých stádach. Bez antibiotík by zvieratá väčšinou uhynuli, veľkochovy by neboli možné a ľudia by nemohli jesť také množstvo mäsa, mlieka a vajec. Antibiotiká sa stali neoddeliteľnou súčasťou výživy hospodárskych zvierat.
„Dezinfekcia mlieka nebola hlavným problémom spojeným s penicilínom.“
zázračný účinok
Antibiotiká mali okrem očakávaného liečivého účinku ešte jeden zázračný efekt. Pomáhali zvieratám rýchlejšie rásť. Túto vlastnosť antibiotík objavili celkom náhodne ešte koncom 40. rokov. Mala však ďalekosiahle následky. Stačila jedna lyžica čistého penicilínu na tonu živej váhy – množstvo niekoľkokrát menšie, než bolo potrebné na zlikvidovanie baktérií – a zvieratá rástli o 5 až 10 percent rýchlejšie. Ba čo viac, na svoj rast potrebovali o desatinu menej potravy. Podávanie malého množstva antibiotík výrazne zlacnilo výrobu mäsa. Choroboplodné baktérie to však skôr posilňovalo, než by im to malo škodiť.
Používanie antibiotík v chove zvierat spočiatku nepredstavovalo pre ľudí vážny problém, aspoň sa tak predpokladalo. Infekčné choroby ľudí a zvierat spôsobujú vo väčšine prípadov rôzne kmene baktérií. Malé množstvo antibiotík u zvierat mohlo spôsobiť vznik baktérií odolných na liečbu. No len tých zvieracích. Na odolnosť choroboplodných mikroorganizmov zodpovedných za infekčné choroby ľudí to nemalo predstavovať nijaké riziko. Tento teoretický predpoklad sa, bohužiaľ, ukázal ako nesprávny. Postupne sa začali objavovať správy o negatívnom vplyve antibiotík v potravinách na zdravie ľudí, jednoznačné dôkazy však chýbali. Keďže sme spotrebovali čoraz viac mäsa, mlieka a vajec, používanie antibiotík v chove zvierat pokračovalo. Nekritizujme však príliš. Povojnová generácia mala ešte v živej pamäti obdobia hladu. Potreba dostatku potravín výrazne prevyšovala obavy z potenciálneho nebezpečenstva z nadužívania antibiotík.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.