Čína si žije svoj vesmírny sen a Západ mal už dávno spozornieť

koncom 60. rokov si Mao Ce-tung zaumienil, že Čína sa musí zapojiť do vesmírnych pretekov. V tom čase už Američania aj Rusi bežne lietali okolo Zeme, pripravovala sa misia na Mesiac. Mao zatúžil, aby do vesmíru letel aj Číňan. Za jeho života sa k tomu Čína ani len nepriblížila. Nasledovali desaťročia nezdarov, biedneho financovania a nedostatku vlastných technológií.

Dnes je situácia iná. Čína žije svoj vlastný „vesmírny sen“. Do výskumu investuje miliardy, jej misie slávia úspechy a chystá sa prekonávať nové nepoznané obzory. Peking plánuje základňu na Mesiaci, let s posádkou na Mars, no chystá sa aj na industriálne využívanie vesmíru. Čína poškuľuje po získavaní surovín a energie z kozmu. 

Deje sa to za veľkej podpory komunistickej strany a prezidenta Si Ťin-pchinga. Ten vidí za vesmírnym programom šancu ukázať vlastnej pracujúcej triede, no aj vonkajšiemu svetu úspechy režimu. Ide o krok na ceste k „národnému obrodeniu a čínskemu snu“, ktoré prezident od roku 2012 presadzuje ako svoju kľúčovú misiu. 

China National Space AdministrationVesmírny program má pod palcom Čínska armáda, na rozdiel od napríklad agentúry NASA, ktorú tvoria prevažne vedci

čínsky sen ide cez vesmír

Prvý úspech pre čínsky vesmírny program nastal v októbri 2003, keď do kozmu úspešne vyletel prvý čínsky astronaut Jang Li-wei. Odvtedy už letelo do vesmíru ďalších desať Číňanov vrátane prvej astronautky Wang Ja-pching.

Všetci čínski astronauti majú vysoké šarže v ľudovej armáde, spravidla sú to vojenskí piloti s univerzitným vzdelaním a členstvom v komunistickej strane. 

Čína má svoje vlastné univerzity pre budúcich astronautov, vesmírne mestečká, kde sa robí tréning, výskum a vývoj a štyri centrá s odpaľovacími rampami, odkiaľ štartujú rakety. Peking si takisto vybudoval sieť monitorovacích a kontrolných stredísk, ktoré sú okrem Číny aj v Pakistane, Argentíne, Namíbii a Keni. 

V roku 2011 vypustili na obežnú dráhu prvú vesmírnu stanicu Tchien-kung 1, v preklade Nebeský palác. Astronautov hostila dvakrát – mali si vyskúšať najmä spájanie sa vesmírnej lode s laboratóriom. Pre Číňanov bol Nebeský palác 1 štartovacím mostíkom k ďalším vesmírnym staniciam.