Ryba, ktorá ignorovala evolúciu

bol deň pred Vianocami roku 1938. Hendrik Goosen, kapitán rybárskej lode Nerine, sa vracal z úspešného lovu pri brehoch Južnej Afriky. Vždy, keď sa vylodil v domovskom prístave vo Východnom Londýne, zatelefonoval svojej kamarátke Marjorie Courtenay-Latimerovej, kurátorke zoologickej zbierky v malom múzeu. Počas ich spoločného rozhovoru kapitán spomenul, že súčasťou úlovku je tentoraz zvláštna jedenapolmetrová ryba, ktorú doteraz nikdy nevidel. A vraj keď ju ešte živú vylovili z mora, bola oceľovomodrá, no po niekoľkých hodinách na nehostinnej palube sa jej farba zmenila na tmavosivú. Zoologička Courtenay-Latimerová si telo neznámeho živočícha vyzdvihla a hoci prezrela všetky dostupné atlasy morských rýb, žiadny podobný druh, kam by mohla nález priradiť, v nich nenašla. Chcela sa poradiť s kolegom, skúseným ichtyológom Jamesom L. B. Smithom, ten však nedvíhal telefón, pretože kdesi pravdepodobne bujaro oslavoval vianočné sviatky. A tak sa Marjorie postupne sama dopátrala k tomu, že neznámy živočích má podobné znaky ako skupina dávno vyhynutých lalokoplutvých rýb, ktoré žijú v hlbinách mora. Keďže počas bádania nemala k dispozícii účinné chladiace zariadenie a dokonca, čo je zvláštne, ani alkohol alebo formaldehyd, ryba veľmi rýchlo začala podliehať skaze. Keď sa Marjorie o pár dní konečne podarilo zohnať ichtyológa J. Smitha, odovzdala mu už vypreparovaného živočícha. To však skúsenému vedcovi stačilo na to, aby potvrdil, že skutočne ide o lalokoplutvú rybu, o ktorej si zoológovia a paleontológovia mysleli, že vyhynula pred 65 miliónmi rokov. Smith ju pomenoval Latimeria chalumnae, čím vzdal hold zoologičke a zároveň rieke Chalumne, pri ktorej ústí rybu vylovili z mora. Pôvodná latiméria z roku 1938 je dodnes vystavená v múzeu vo Východnom Londýne v Juhoafrickej republike.

hon na latimériu

Možno sa zdá zvláštne, že sa okolo latimérie strhol taký virvar. Ibaže tento objav je rovnako vzrušujúcou a v podstate bizarnou záležitosťou, ako keď sa vyberiete do lesa na hríby a pod prvým dubom zbadáte pasúceho sa dinosaura. Takže je jasné, že po takomto náleze v štyridsiatych rokoch minulého storočia, sa spustil doslova ošiaľ pátrania po ďalších exemplároch tejto žijúcej fosílie. Akcie inicioval aj sám Smith, keď po celom pobreží východnej Afriky vylepil plagáty, v ktorých za nález ryby sľuboval odmenu sto libier. Dôvodom bola okrem iného aj jeho ctižiadosť, kolegovia vedeckej komunity totiž neuznali vypreparované zvyšky kostry a žiabre za dostatočný dôkazový materiál a dôvod na ichtyológovo velebenie a posunutie do historických análov. Kým sa Smith konečne dočkal satisfakcie, uplynulo dlhých štrnásť rokov. Vtedy však už latimériu vylovenú rybárom na Komorských ostrovoch zabezpečili proti znehodnoteniu – telo ryby expresne previezli špeciálnym lietadlom do Kapského mesta, kde ho detailne preskúmali a zakonzervovali. Smith mal dôvod na oslavu a nik z vedcov si nedovolil pochybovať o tom, že živočíšna ríša je bohatšia o potvrdený nález skutočnej živej fosílie.