keď porovnáme tohtoročné Nobelove ceny za medicínu a fyziku, hneď je jasné, že čierne diery sú príťažlivejšie (jemná slovná hračka) ako hepatitída C. Na druhej strane, keď laik porovná s týmito dvoma cenami cenu za chémiu, zrejme mu bude pripadať – prinajmenšom podľa názvu – najmenej zaujímavá. Pretože, čo už len môže byť vzrušujúce na nožniciach, ktoré sa volajú CRISPR/Cas9? Ojojój, veľa.
medicína
Prvú Nobelovu cenu súvisiacu s transfúziou krvi a s písmenom C získal v roku 1930 rakúsky lekár Karl Landsteiner. Za objav krvných skupín, ktoré označil písmenami A, B a C (prvé dve sa tak označujú dodnes, skupinu C sme medzičasom začali označovať číslom 0). Druhú Nobelovu cenu súvisiacu s transfúziou krvi a s písmenom C získali v roku 2020 virológovia Harvey Alter, Michael Houghton a Charles Rice. Za objav vírusu hepatitídy C.
Hepatitída (ľudovo zvaná žltačka) je ochorenie pečene. Známe je už od antiky, ale až počas druhej svetovej vojny začalo byť ľuďom jasné, že ide o prinajmenšom dve rôzne ochorenia. Jedno z nich, takzvaná infekčná hepatitída, má kratšiu inkubačnú lehotu a prenáša sa kontaminovanou vodou alebo potravinami, ako aj dotykom v zhoršených hygienických podmienkach. Druhé má dlhšiu inkubačnú lehotu a prenáša sa telesnými tekutinami, najmä krvou. Tieto dva typy ochorenia sa začali nazývať hepatitídou typu A a typu B.
Koncom 60. rokov zistil americký lekár Baruch Blumberg, že hepatitídu B spôsobuje špecifický vírus a na základe tohto objavu vyvinul proti hepatitíde B vakcínu (celkom nového typu). V roku 1976 za to získal Nobelovu cenu. Krátko po objave vírusu hepatitídy B bol objavený aj vírus hepatitídy A a aj proti nemu sa podarilo vyvinúť vakcínu. Zdalo sa, že nad jednou z ťažkých chorôb sa ľudstvu podarilo zvíťaziť.
Krátko po objave vírusov hepatitíd A a B sa však zistilo, že nie každá hepatitída je spôsobená jedným z nich.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.