protilátky sa už v minulosti dokázali úspešne presadiť v diagnostike aj v liečbe rozmanitých ochorení. Teraz v pandemickej ére sa ocitli vo svetlách reflektorov vďaka antigénovým testom alebo meraniu protilátok proti SARS-CoV-2 v krvi. Stali sa kľúčovým nástrojom pri vedeckom bádaní a naučili nás spoznávať svet ukrytý v tme. V sieni vedeckej slávy sedia v prvom rade: hneď vedľa teórie relativity či štruktúry DNA.

protilátky a vakcíny

Protilátky patria do kategórie biologických liečiv rovnako ako vakcíny alebo genetická terapia. Na rozdiel od svojich kolegov však protilátky nestimulujú negatívne vášne, nikto ich neobviňuje z toho, že sa živia ľudskými plodmi, spôsobujú autizmus alebo sú čertovským nástrojom, ktorý mení abecedu nášho genómu. Potichu preplávali cez mínové pole konšpiračnej ľudovej tvorivosti a stali sa mocným nástrojom poznania. Tento rok monoklonové protilátky oslávili 45. výročie svojho pôsobenia vo svete vedy.

V prírode sú protilátky vitálnou zbraňou imunitného systému, rozpoznávajú votrelcov, ktorí bez pozvania vtrhnú do nášho organizmu a využívajú jeho pohostinnosť vo svoj prospech. Protilátky majú rôzne formy a rôzne pracovné zameranie. Prvý útok na nepriateľa zabezpečujú protilátky typu IgM, ich úlohou je dočasne zastaviť armádu votrelcov, pokiaľ sa nezačnú produkovať vyškolené protilátky typu IgG. Na našich slizniciach zase striehnu protilátky IgA, ktoré tvoria prvú obrannú líniu. Nachádzajú sa v slinách, slzách, ale aj v materskom mlieku. V boji proti parazitom a v alergickej odpovedi sa presadzujú protilátky typu IgE. Najzáhadnejšie sú protilátky so skupiny IgD. O nich sa predpokladá, že sa podieľajú na udržiavaní optimálnych podmienok na slizniciach.

Za produkciu protilátok zodpovedajú B lymfocyty, ktoré zabezpečujú ich dozrievanie prostredníctvom cielených mutácií. Hlavným cieľom B lymfocytov je vyrobiť takú protilátku, ktorá bude schopná zovrieť nepriateľa  dostatočnou silou. Na to, aby sa tak stalo, potrebujú B lymfocyty získať správne informácie od svojich kolegov zo skupiny T lymfocytov. Tie pôsobia ako agenti informačnej služby: zbierajú údaje zo všetkých kútov ľudského tela a posúvajú ich tam, kde môžu byť užitočné. 

nesmrteľnosť lymfocytov

V roku 1963 pricestoval Cesar Milstein z rodnej Argentíny do prestížneho Laboratória molekulovej biológie, MRC (Medical Research Council) v Cambridgei. Centrom jeho záujmu sa postupne stali protilátky. Pozorne sledoval, ako sa mnohí vedci snažia vyprodukovať dostatočné množstvo protilátok v laboratórnych podmienkach. Ich pokusy však boli neúspešné. V roku 1975 prilákal do svojho tímu vychádzajúcu vedeckú hviezdičku Georgesa Köhlera. V tom čase sa naplno rozbehli práce na znesmrteľnení B lymfocytov. Pod dohľadom Milsteina a Köhlera sa zrodilo „manželstvo“ nádorových buniek a B lymfocytov, a nesmrteľní producenti protilátok boli na svete. Odvtedy bolo možné zabezpečiť ich nekonečné množenie: bunky dokázali produkovať protilátky vo veľkých množstvách.