ľudia sa snažia upútať pozornosť na večierkoch už odnepamäti. Koncom 19. storočia na to využívali niečo nezvyklé – prechádzali do vyššej dimenzie. Teda, aspoň to tvrdili. Ako to dokázali? Zobrali zaviazaný špagát, skryli sa pred zrakmi divákov a po chvíli sa vrátili s rozviazaným špagátom. „Tadá!“ Predpokladám, že ich čakalo iba vlažné prijatie.

V čom spočíval tento trik? Je matematicky dokázané, že v štvorrozmernom priestore sa dá rozviazať každý bežný uzol. Ak sa nachádza mravec na papieri a obkolesíte ho vodou, nevie uniknúť. Mucha však z takejto pasce ľahko unikne – vyletí a využitím tretieho rozmeru ujde na slobodu. Niečo podobné dokáže lano pomocou štvrtej dimenzie, jednoducho sa rozviaže. Tak takýmito vecami sa jedno krátke obdobie zabávali ľudia na veseliciach. Niekoľko posledných desaťročí sa niečím podobným zabávajú fyzici.