ľudia sú od počiatku svojej existencie zvedaví a už na úsvite dejín si kládli otázky. Tá prvá možno bola, čo sa nachádza za horizontom? Neskôr si kládli otázky o svojej minulosti. Napríklad odkiaľ sme prišli, alebo kto boli naši predkovia? Najskôr mali na tieto otázky odpovede rôzni rozprávači, šamani alebo kňazi. Neskôr sa príbehy zapísali a vznikli najstaršie literárne diela ako Epos o Gilgamešovi alebo Ilias o Trójskej vojne. 

Najstaršia veda, ktorá skúma ľudské dejiny, je história. Skúma písomné pramene už od staroveku, spomeňme si na Tukydida, Xenofonta alebo Herodota. V novoveku začala dejiny skúmať archeológia, ale cez hmotné pramene, väčšinou to boli vykopávky. Niekedy sa obe disciplíny prekrývajú, napríklad sa hľadajú písomné zmienky o slovenských hradoch a spravia sa tam aj vykopávky. Napríklad hrad Devín pri Bratislave sa spomína vo franských prameňoch z 9.storočia ako „Dowina, t. j. dievča“ a archeologický výskum potvrdil bohaté osídlenie z tej doby, vrátane paláca pre miestnu elitu.