vo vesmíre je hélia skutočne dostatok. Až 23 % všetkej viditeľnej hmoty vo vesmíre tvorí práve hélium. Väčšina vznikla niekoľko sekúnd po big-bangu. Každá hviezda ho má tiež obrovské množstvá, pretože jadrová fúzia, ktorou spaľuje vodík vo svojom jadre, produkuje práve hélium. Hélium dostalo svoj názov po gréckom bohovi Slnka, Héliovi. Aj preto, lebo prvý objav hélia sa uskutočnil pri pozorovaní spektra slnečnej chromosféry, čo je jedna z vrstiev slnečnej atmosféry. 

Hélium má druhý najjednoduchší atóm – najjednoduchší izotop obsahuje dva protóny a dva neutróny v jadre a elektrónový obal. Bez elektrónového obalu je héliový ión vlastne alfa častica, ktorá vzniká pri prirodzenom rádioaktívnom rozpade prvkov ako je urán alebo tórium v zemskej kôre. Odtiaľ aj hélium na Zemi pochádza. Alfa častice, ktoré sú spomalené horninou v okolí ich vzniku, naberú zo svojho okolia voľné elektróny a stanú sa atómami hélia. Atómami tak stabilnými, že za bežných podmienok nereagujú so žiadnymi inými atómami či molekulami, dokonca ani medzi sebou. To okrem iného spôsobuje, že hélium má najnižší bod topenia a varu zo všetkých známych prvkov. Navyše, rozdiel medzi bodom topenia a varu hélia je len 3,27 stupňa. Pri vode je to celých sto stupňov. Atómy hélia pre ich neochotu s čímkoľvek reagovať nazývame inertnými a bližšie sa inertným plynom budeme venovať aj v článku o argóne, ktorý medzi ne tiež patrí. 

hélium na Zemi

Ak vznikne hélium na miestach, kde sú dostatočne nepriepustné horniny na to, aby zachytili jeho malé atómy, začne sa hromadiť. Prvý výskyt prírodného hélia sa objavil v Spojených štátoch amerických v mestečku Dexter v Kansase. Z ropného vrtu začal unikať nehorľavý plyn, ktorého analýza ukázala, že okrem veľkého množstva dusíka obsahuje aj metán (príliš málo na to, aby bol schopný horieť) a približne 1,8 % hélia. To bol dôkaz, že pod americkými planinami na stredozápade sa nachádzajú veľké zdroje hélia a americká vláda ich začala ťažiť. Okrem ťažby ale vyhlásila aj embargo na vývoz vzácneho hélia za hranice USA, a tým okrem iného skomplikovala život aj nemeckým prevádzkovateľom vzducholodí. Tí dúfali, že sa za pomoci hélia zbavia nebezpečného a horľavého vodíka vo svojich vzducholodiach. Američania začali, samozrejme, tiež so stavbou vzducholodí. Tie boli považované za rovnocenný lietajúci stroj k lietadlám, ktorých veľkosť a nosnosť bola v tom čase ešte veľmi malá. Hélium sa práve pre použitie vo vojenských vzducholodiach a protileteckých balónoch stalo strategickou surovinou, ktorej export bol zakázaný Kongresom Spojených štátov už v roku 1925. Spojené štáty tiež vytvorili obrovské podzemné héliové rezervy a vyše 900 kilometrové potrubie, ktorým sa zo zdrojových staníc tlačilo plynné hélium pod zem v texaskom Amarille. Rozhodnutie vlády USA rozpustiť tieto rezervy v roku 2005 spôsobilo obrovský pokles cien na trhu s héliom. Ukončenie tohto „výpredaja“, naopak, spôsobilo prvú z viacerých héliových kríz, kedy nastal celosvetový nedostatok hélia.