celý magicky pôsobiaci monument Stonehenge je orientovaný na miesto, kde vychádza Slnko počas letného slnovratu. Je teda zrejmé, že už prehistorickí ľudia spozorovali, že Slnko vychádza a zapadá od decembra do júna čoraz severnejšie a zase od júna do decembra sa miesto jeho východu a západu posúva naspäť smerom na juh. Ale prečo to tak je? Príčinou je náklon zemskej osi.

Zemská os je k rovine obehu Zeme naklonená pod uhlom približne 23 stupňov. A ani táto hodnota nie je stála. Náklon zemskej osi mierne kolíše pod vplyvom kolísania polohy Zeme voči rovine ekliptiky, teda rovine, v ktorej obieha okolo Slnka. Teraz je zemská os naklonená pod uhlom 23,4 stupňa a vydrží tak určite aspoň ešte tisíc rokov. Perióda tohto kolísania je totiž až 41-tisíc rokov. Okrem toho, že os takto kolíše, pohybuje sa ešte aj inak. Ak by sme jej pohyb dokázali sledovať, videli by sme, ako týmto pohybom kreslí kužele, ktorých hroty stoja na póloch. Tento pohyb sa nazýva precesia zemskej osi a jej perióda je kratšia. No aj tak sa nemáme čoho obávať, stále je dosť dlhá: trvá až desaťtisíc rokov.

deň na rovníku, obratník v Mexiku

Prečo je zemská os naklonená? Jednou z príčin je náš Mesiac. Teda presnejšie, jeho vznik. Ide o to, že planéta Zem, vtedy ešte len žeravá guľa tekutého materiálu, bola krátko po svojom vzniku vystavená niekoľkým nárazom masívnych telies. Tie z nej vyrazili materiál, z ktorého sa časom sformoval náš Mesiac. A druhým efektom tohto bombardovania bolo zrejme naklonenie zemskej osi.

Úlohu tu však zohráva aj gravitačné pôsobenie Slnka a vnútorné zloženie planét. Kým v počiatkoch slnečnej sústavy mohli byť osi všetkých vnútorných planét, od Merkúru až po Mars, poriadne rozkolísané, vzájomným gravitačným pôsobením Slnka a ostatných planét sa upokojili. Pri Marse, ktorý je z týchto planét najďalej od Slnka, sa ešte stále presne nevie, či je naklonenie jeho osi stabilné alebo chaoticky rozkývané.