na to, aby sme mohli látku zbaviť špiny, musíme si najprv povedať, čo vlastne špina je. Dnes je to najmä prach rôzneho pôvodu a tuk, tiež rôzneho pôvodu. Čím bližšie je odev k našej pokožke, tým viac prachu, ale aj tuku v špine na odeve sme vlastne my sami. Odumreté bunky pokožky a tuk, ktorý sa tvorí v mazových žliazkach pri chlpoch, spomínaných v článku o žiletkách, sa potom nevyhnutne zachytia na odeve, ktorý máme priamo na tele.

Vrchný odev, naopak, získava väčšinu špiny z okolia, či už ide o prach alebo mastnotu. Tá môže mať pôvod v polievke, ktorá sa nám dostala na košeľu, ale môže to byť aj mastný prach vzniknutý horením zemného plynu či z výfuku automobilov.

od kameňov cez lopáre po mydlo

Rôzne textilné vlákna sú rôzne náchylné zachytávať rôzne druhy špiny. Všeobecne sa dá povedať, že prírodné vlákna, ktoré obsahujú celulózu, sa lepšie kamarátia so špinou ako vlákna umelé, ktorých povrch je hladší, a tak menej náchylný, aby sa na ňom špina udržala. Ďalším faktorom je, samozrejme, štruktúra látky daná tým, v akom vzore je látka utkaná.

Najstarším a najdôležitejším prostriedkom na odstraňovanie špiny z látok je, pochopiteľne, voda. Ľudia si odnepamäti prali odevy vo vode, spočiatku bez akýchkoľvek prídavných látok. Využívali tečúcu vodu, ktorá lepšie odplavovala špinu, a mechanické prostriedky, ktorými do látky udierali technikou odpozorovanou z výroby ľanu. Spočiatku na to používali ploché kamene, neskôr drevené lopáre. To už si ľudia všimli, že pridaním niektorých látok sa špina vyperie lepšie ako len čistou vodou.