najjednoduchším spôsobom merania času je obyčajná dlhá palica zapichnutá do zeme. Teda, za predpokladu, že svieti slnko. Ak budeme pozorovať počas slnečných dní palicu zapichnutú do zeme, zistíme hneď niekoľko zaujímavých vecí.

palička pomocníčka

Napríklad ráno, keď vyjde Slnko, bude tieň palice najdlhší. Potom, keď bude Slnko vysoko na oblohe, príde okamih, keď bude tieň palice zas najkratší. Práve sme našli poludnie. A okrem toho aj juh a sever. Ak sme na severnej pologuli, tieň palice ukazuje priamo na sever, ak sme na južnej, tak na juh.

Ak budeme pozorovať palicu v zemi dlhšie, aspoň rok, dozvieme sa ďalšie zaujímavé veci. Dvakrát v roku bude tieň palice počas východu Slnka ukazovať presne na miesto, kde Slnko zapadne. Našli sme presný východ a západ. Tento deň sa volá rovnodennosť a znamená, že deň a noc sú rovnako dlhé.Naopak, v jeden deň v roku bude tieň palice najkratší a v jeden deň najdlhší. Deň, keď je tieň palice najkratší a najdlhší, nazývame slnovrat. Slnko je vtedy najvyššie, respektíve najnižšie na oblohe. 

Ako nám to pomôže s meraním času? Na to, aby sme sa dopracovali k meraniu času, ako ho poznáme od staroveku až dodnes, potrebujeme ešte Mesiac. Ten mení svoje fázy od novu cez prvú štvrť, spln a poslednú štvrť opäť do novu. Ak spočítame dni, ktoré Mesiac potrebuje na to, aby bol opäť v splne, narátame dvadsaťosem až dvadsaťdeväť dní. A keďže Mesiac je Mesiac, nazveme po ňom časovú jednotku. Keď sa pozrieme na to, koľko mesiacov s malým m sa vojde do času medzi dvoma rovnakými slnovratmi, napočítame o niečo viac ako dvanásť. Ale o niečo viac ako dvanásť sa zle počíta, a tak si nastavíme počty dní v mesiacoch tak, aby nám ich vyšlo dvanásť presne.